Preskočiť na menu Preskočiť na obsah Preskočiť na pätičku

ÚHP: Revízia výdavkov na skupiny ohrozené chudobou

Aktualizované dňa: 24.01.2019 09:45

Vo verejných politikách na Slovensku je veľký priestor pre účinnejšiu pomoc skupinám obyvateľov, ktoré sa ocitajú na okraji spoločnosti. Vyplýva to z priebežnej správy revízie výdavkov na skupiny ohrozené chudobou alebo sociálnym vylúčením. Tá sa zameriava na chudobné deti a obyvateľov marginalizovaných rómskych komunít, dve skupiny, ktoré čelia najväčšiemu riziku sociálneho vylúčenia. Priebežná správa sa sústredí na  existujúce nástroje v oblasti vzdelávania, zamestnanosti, sociálnych politík a zdravia, pričom záverečná správa má ambíciu navrhnúť konkrétne opatrenia na zlepšenie situácie.

Na sociálne začleňovanie bolo v roku 2017 vynaložených 436 miliónov eur, čo predstavuje 0,51 % HDP a 1,27 % celkových verejných výdavkov. Zhruba 85 % z toho išlo na politiky trhu práce a sociálne politiky a 14 % na vzdelávanie. Z eurofondov a spolufinancovania sme pokryli 29 % výdavkov na sociálne začleňovanie. Hoci je u nás podiel ľudí ohrozených chudobou a sociálnym vylúčením pod priemerom EÚ, deti rodičov s nízkym vzdelaním a obyvatelia marginalizovaných rómskych komunít sú ohrození viac ako rovnaké skupiny v iných krajinách EÚ.

„Najväčšiu pozornosť si zasluhuje obmedzený prístup sociálne znevýhodnených detí k štandardnému vzdelávaniu. Vyčleňovanie znevýhodnených žiakov prispieva k ich horším výsledkom, obmedzuje možnosti pokračovať vo vzdelávaní a tým rozširuje rady nezamestnaných a sociálne odkázaných osôb v budúcnosti. Vyčleňovanie často sprevádzajú výrazne vyššie výdavky na žiaka, takže ide o veľmi zlú hodnotu za peniaze,“ hovorí Štefan Kišš, riaditeľ Útvaru hodnoty za peniaze, ktorý revíziu pripravil v spolupráci s Inštitútom vzdelávacej politiky. Sociálne znevýhodnené deti vo veku 3 až 5 rokov majú menej ako polovičnú účasť na vzdelávaní v materských školách v porovnaní s ich rovesníkmi. Revízia tiež potvrdzuje vyčleňovanie sociálne znevýhodnených žiakov, a obzvlášť rómskych žiakov, do špeciálnych škôl, kde majú zastúpenie až 55%, ale aj priestorové vyčleňovanie v rámci bežného vzdelávania, či nadmerné opakovanie ročníka.

Zlepšiť prístup k efektívnej pomoci pre sociálne znevýhodnené skupiny je potrebné aj v rámci aktívnych opatrení trhu práce. Najchudobnejší uchádzači o zamestnanie sú aktivovaní najmä aktivačnými prácami, ktoré nezvyšujú v dostatočnej miere šance na zamestnanie sa na otvorenom trhu práce. Účasť na efektívnejších nástrojoch pomoci je u nich troj- až päťnásobne nižšia ako u ostatných uchádzačov.

Prekážkou pri integrácii sociálne znevýhodnených ľudí môže byť aj ich zlý zdravotný stav v porovnaní so zvyškom populácie. Ten sa prejavuje o 7 rokov nižšou očakávanou dĺžkou života a až trojnásobne vyššou dojčenskou úmrtnosťou. Medzi významné dôvody tohto stavu patrí finančná záťaž spojená napríklad s doplatkami za lieky, ako aj vzdialenosť od najbližšieho zdravotníckeho zariadenia v niektorých obciach Slovenska.

Priebežná správa revízie výdavkov na skupiny ohrozené chudobou alebo sociálnym vylúčením popisuje aktuálny stav v prípade dvoch skupín. Záverečná správa prinesie návrh konkrétnych opatrení na zlepšenie situácie a zároveň sa bude podrobnejšie venovať ďalším ohrozeným skupinám, vrátane osôb so zdravotným znevýhodnením, neúplných rodín s deťmi a ľudí bez domova.

Link na správu: https://www.finance.gov.sk/files/archiv/5/ReviziavydavkovnaohrozeneskupinyFINAL.pdf

Tlačový odbor
Ministerstvo financií SR