CBAM: Mechanizmus kompenzácie uhlíka na hraniciach

CBAM: Mechanizmus kompenzácie uhlíka na hraniciach

Disclaimer: Stále prebiehajúce negociácie k prijatiu tohto vlastného zdroja. 

CBAM predpokladá dodatočný dovozný poplatok za dovoz elektriny, cementu, hliníka, hnojív a výrobkov zo železa a ocele do EÚ v závislosti od emisného obsahu výroby a rozdielu medzi cenou v EÚ ETS a cenou uhlíka zaplatenou v krajine výroby.

Na základe odhadov EK sa do rozpočtu EÚ počas obdobia rokov 2026-2030 odhaduje príjem vo výške 0,5 mld. EUR ročne. V období rokov 2023 až 2025 by sa malo uplatňovať prechodné obdobie, v ktorom sa tento mechanizmus bude uplatňovať v pilotnej fáze bez zavedenia poplatkov. Nový vlastný zdroj by bol takto tvorený zo 75 % príjmov z CBAM. CBAM predpokladá dodatočný dovozný poplatok za dovoz elektriny, cementu, hliníka, hnojív a výrobkov zo železa a ocele do EÚ v závislosti od emisného obsahu výroby a rozdielu medzi cenou v EÚ ETS a cenou uhlíka zaplatenou v krajine výroby. Pre ČŠ by to v praxi znamenalo odvádzanie príspevku, ktorý by sa rovnal podielu príjmov z predaja CBAM certifikátov. Bezplatné kvóty budú postupne vyraďované v rokoch 2026 až 2035. CBAM bude zavedený v roku 2026 po trojročnom prechodnom období, ktoré je charakteristické iba zberom údajov.

Poplatok majú platiť dovozcovia výrobkov z krajín mimo EÚ pri dovoze do EÚ. Krajiny EZVO sú vyňaté z dôvodu ich účasti alebo prepojenia na EU ETS. Cena certifikátov CBAM bude odzrkadľovať ceny v rámci systému EU ETS upravené o všetky bezplatné kvóty, ktoré výrobcovia v EÚ stále dostávajú, a náklady na uhlík, ktoré vznikli počas výrobného procesu v produkujúcej krajine. CBAM musí byť v súlade s podmienkami WTO – kde by mohol nastať problém? Pravidlo nediskriminácie, ktoré krajinám predpisuje zaobchádzať s dovážanými výrobkami od rôznych členov WTO rovnako; a národné pravidlo zaobchádzania, ktoré hovorí, že zahraničné výrobky nemožno znevýhodňovať voči domácim výrobkom. EÚ sa obhajuje a tvrdí, že návrh je v súlade s nariadením WTO, pretože nediskriminuje zahraničné spoločnosti, ale skôr zabraňuje nespravodlivej hospodárskej súťaži pre vlastných výrobcov; jeho opatrenia sú zamerané skôr na spoločnosti než na krajiny; a zahraničným výrobcom sú udelené bezplatné certifikáty CBAM, ktoré sú ekvivalentom bezplatných kvót, ktoré výrobcovia z EÚ dostávajú v rámci systému EU ETS.

Je súčasťou balíka FIT FOR 55, ktorého cieľom je zosúladenie právnych predpisov EÚ v oblasti klímy a energetiky (zelená transformácia) a zníženie emisií do r. 2030 aspoň o 55 % v porovnaní s hodnotami v r. 1990. Pri analýze založenej na vývoze zisťujeme, že Rusko, Turecko, Ukrajina, India a Čína patria medzi najpravdepodobnejšie ovplyvnené CBAM. V rámci EÚ bude Bulharsko a Grécko s najväčšou pravdepodobnosťou pociťovať vplyv na svoj dovoz produktov CBAM, aj keď celkovo tento dovoz predstavuje malý podiel na HDP.

CBAM sektory:

1) železo a oceľ

2) cement

3) hnojivá

4) hliník

5) elektrina (až 30 % z celkových GHG (skleníkových plynov) emisií)

TOP EXPORTÉRI – Import do EÚ za roky 2015-2019

1) Rusko – 16,7 %

2) Čína – 10,1 %

3) UK – 8,5 %

4) Nórsko – 7,3 %

5) Turecko – 6,8%