8 zaujímavostí o dotovaní uhlia, ktoré potrebujete vedieť
10. júla 2023, odkaz na mediálny blog
Štát dotuje uhlie rôznymi spôsobmi sumou takmer 150 miliónov eur ročne. Kam idú výdavky a prečo uhlie stále dotujeme?
V priemere spotrebuje obyvateľ Slovenska o 2 tony menej uhlia ako v Česku a Poľsku. V prepočte na množstvo energie zároveň Slovensko používa menej uhlia než ropy, plynu a jadrového paliva.
Štát má k uhliu schizofrenický prístup. Na jednej strane podporuje uzatváranie uhoľných baní, na druhej uhlie zvýhodňuje niektorými opatreniami. Na štátnu podporu uzatvárania baní či výroby elektriny z uhlia sa pozrel Útvar hodnoty za peniaze v revízii výdavkov na dotácie. V ôsmich bodoch sme zhrnuli, čo by ste o dotovaní uhlia mali vedieť.
1. Daňové oslobodenia podporujú najviac znečisťujúce zdroje
Sumou približne 16 mil. eur ročne podporujeme uhlie tzv. fakultatívnymi oslobodeniami zo spotrebných daní pre energetiku a domácnosti 1. Pre porovnanie, na fungovanie prezidentskej kancelárie dávame iba tretinu z tejto sumy.
Oslobodenia sa z veľkej časti (94 %) týkajú centrálneho zásobovania teplom, zvyšok sú oslobodenia pre domácnosti spaľujúce uhlie. Pre obe skupiny platí paradoxný stav – najväčšie daňové zvýhodnenie dostáva najmenej kvalitné hnedé uhlie, nasledované čiernym uhlím, zemným plynom a elektrinou. Dôvodom je nesprávne nastavený systém, ktorý určuje daňové oslobodenie.
2. Priemerná domácnosť dotuje elektráreň Nováky sumou 15 € ročne
Výrobu elektriny z domáceho uhlia v elektrárni Nováky dotujú slovenské firmy a domácnosti už dve desaťročia. V roku 2021 táto dotácia prvýkrát vzrástla nad 120 mil. eur. Keďže dotácia sa platí v konečných cenách elektriny, priemerná domácnosť dá na Nováky nepriamo vyše 15 € ročne.
Graf: Dotácie na podporu výroby elektriny z uhlia (ľavá os, mil. eur), vyrobená energia (pravá os, TWh)
Zdroj: Inštitút hospodárskych analýz, SE
3. Elektrinou z Novák by slovenská domácnosť vyprodukovala 31x viac emisií ako pri fotovoltike
Ako špinavá je výroba elektriny z Novák? Ak by priemerná slovenská domácnosť brala elektrinu iba z Novák, ročne by tak nepriamo vyprodukovala vyše 2,5 tony skleníkových plynov. To je viac ako hmotnosť jedného SUV! V prípade zemného plynu by to bolo niečo vyše jednej tony (Škoda Favorit). Pri elektrine z fotovoltiky iba 80 kilogramov (skúter), pri jadre hmotnosť jedného bicykla – 12 kilogramov. Tieto orientačné čísla2 ukazujú, aké klimatické vplyvy má výroba elektriny v Novákoch.
4. Bez štátnej dotácie by elektráreň Nováky nefungovala
Elektráreň môže kvôli technológii spaľovať iba uhlie ako to z Hornonitrianskych baní Prievidza. Uhlie má však nízku výhrevnosť. Bez významnej dotácie by sa preto elektráreň nedokázala sama uživiť a ich výroba elektriny je stratová. Prečo teda túto elektrinu stále dotujeme?
Elektráreň Nováky sa nachádza v regióne s nedostatočnou kapacitou prenosovej sústavy. Ak by nefungovala, stačila by porucha na jednej z okolitých elektrických staníc a región hornej Nitry by sa ocitol bez elektriny. Elektráreň zároveň zabezpečuje zásobovanie teplom pre okolité obce. Riešením je posilniť prenosovú sústavu a vybudovať alternatívny zdroj na dodávku tepla. Projekty už bežia a nateraz sa zdá, že sa ich podarí dokončiť načas. Držme tomu palce, potešia sa aj naše peňaženky.
5. Dotovanie špinavej elektriny z Novák sa blíži ku koncu
Slovensko sa opakovane zaviazalo skončiť s dotáciami pre elektráreň Nováky najneskôr v roku 2023. O tomto náročnom kroku sa rozhodlo až v roku 2018, hoci Slovensko o neudržateľnosti dotovania Novák vedelo dlhodobo. Nováky sme mohli zatvoriť skôr, rovnako tak znížiť ceny elektriny a zlepšiť ovzdušie pre obyvateľov hornej Nitry.
6. Po uzatvorení Novák sa pravdepodobne uzavrú aj Hornonitrianske bane Prievidza
Uzatvorením elektrárne Nováky prídu Hornonitrianske bane Prievidza (HBP) o najväčšieho odberateľa uhlia a pravdepodobne sa tiež uzatvoria. Naše uhlie je oproti zahraničnej konkurencii málo kvalitné a príliš drahé. Náhradného veľkého odberateľa tak bane takmer s istotou nenájdu.
7. Štát bude musieť dotovať aj uzavretie Hornonitrianskych baní Prievidza
Na uzatvorenie všetkých baní si HBP musia zo zákona tvoriť rezervu. Keďže sa to v dávnejšej minulosti nedialo, peniaze stačiť nebudú a zasiahnuť musí štát. Pôvodne mal štát vyplácať dotáciu spolu v celkovej výške takmer 93 mil. eur. HBP neskôr znížili náklady o vyše 40 % na 53 mil. eur. Výrazne nižšia suma vychádza z interných výpočtov HBP, ktoré štát žiadnym spôsobom neauditoval. Keďže ide o desiatky miliónov eur, štát by si mal byť istý, že neplatí viac ako treba. V takýchto situáciách by mal trvať na čo najnižšej sume na dosiahnutie cieľov, ktorými sú rekultivácia územia, minimalizovanie environmentálnej záťaže a odstupné pre zamestnancov.
Všetky peniaze by možno ani nemuseli ísť zo štátneho rozpočtu. Približne 60 % potrebných výdavkov tvorí asanácia povrchových objektov a rekultivácia, ktoré sa dajú financovať z Fondu na spravodlivú transformáciu. Ďalšou alternatívou sú eurofondy z Programu Slovensko.
8. Na podporu uhlia dávame toľko, ako na šport a kultúru spolu
Za posledné roky celkové uhoľné dotácie rástli kvôli elektrárni Nováky. Na druhej strane, dotovanie spotreby uhlia v kombinovanej výrobe a domácnostiach pozvoľna klesá, dôvodom je prechod na čistejšie palivá.
Spaľovanie uhlia a uzatváranie uhoľných baní dotujeme sumou takmer 150 miliónov eur ročne. Nie je to vôbec málo. Štát dáva podobný objem dotácií na celý šport (107 mil. eur ročne) a kultúru (57 mil. eur ročne) spolu.
Ako pri všetkých verejných výdavkoch, aj tu je dôležité, akú hodnotu Slovensko za uhoľné dotácie dostáva. Ak ňou je znečistené životné prostredie, nebezpečné fáranie do baní a otepľovanie klímy, stojí nám to za to?
Autor: Ján Mykhalchyk Hradický