Brexit

Dôležité odkazy:

Finančná správa Slovenskej republiky

Informačná platforma pre občanov a podniky

Vystúpením Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska z Európskej únie a skončením prechodného obdobia sa začne od 1. januára 2021 nová kapitola vzťahov medzi EÚ a UK.

Aktuálny stav a stručný vývoj situácie

Aktiváciou článku 50 Zmluvy o EÚ zo strany Spojeného kráľovstva sa 29. marca 2017 prvýkrát v histórii EÚ začal proces vystúpenia členského štátu z EÚ. Ide o bezprecedentné rokovania, ktoré sú svojím rozsahom, povahou a komplexnosťou mimoriadne náročné pre obe strany - EÚ aj Spojené kráľovstvo. Aktivácia článku nadväzovala na referendum z 23. júna 2016, kedy za odchod hlasovalo 51,9 percenta voličov, zostať chcelo 48,1 percenta ľudí. Spojené kráľovstvo malo pôvodne opustiť Európsku úniu 29. marca 2019. Dňa 31.1.2020, sa po náročných rokovaniach naplnilo rozhodnutie občanov UK z referenda v roku 2016, vystúpiť z EÚ. Vďaka úsiliu oboch strán, Európskej únie a vlády UK, sa vystúpenie uskutočnilo riadeným spôsobom na základe Dohody o vystúpení, ktorá je právnym rámcom a definuje vysporiadanie doterajších záväzkov.

Od 1. februára 2020 začalo plynúť prechodné obdobie, ktoré potrvá do 31.12.2020. V uvedenom období sa vo vzťahu k občanom a podnikateľom nič zásadné nemení, zároveň poskytuje priestor pripraviť sa na zmenu, ktorá nastane od 1.1.2021, kedy sa na Spojené kráľovstvo prestanú vzťahovať pravidlá colnej únie a voľného pohybu osôb, tovarov, služieb a kapitálu.

Brexitom sa začína nová kapitola vzájomných vzťahov. Spojené kráľovstvo naďalej ostáva v našom geopolitickom a hodnotovom priestore. Bude našim dôležitým ekonomickým a obchodným partnerom. Úroveň vzájomných vzťahov bude kvalitatívne iná nakoľko žiadna iná forma spolupráce medzi EÚ a treťou krajinou nemôže plne nahradiť všetky práva aj záväzky plynúce z členstva v EÚ.

Počas  prechodného obdobia je hlavným vyjednávačom Európskej komisie Michel Barnier, ktorý v mene EÚ rokuje o novej asociačnej dohode EÚ so Spojeným kráľovstvom.  SR naďalej podporuje zachovanie jednoty 27 členských štátov EÚ, ktorá sa počas doterajších rokovaní ukázala ako prospešná pre ochranu záujmov členských štátov a zároveň potvrdila zdieľanie spoločných európskych hodnôt. 

Koordinácia Brexitu na národnej úrovni

Ministerstvo financií sa zúčastňuje Medzirezortnej koordinačnej skupiny (MKS) pre budúce vzťahy medzi EÚ a UK na úrovni štátnych tajomníkov, Medzirezortnej pracovnej skupinu pre budúce vzťahy medzi EÚ a UK na úrovni generálnych riaditeľov a siete rezortných koordinátorov. MKS vytvára platformu pre horizontálne strategické diskusie a priestor pre komunikáciu so sociálnymi partnermi, mimovládnym sektorom, podnikateľským sektorom  a akademickou obcou o národných pozíciách k priebehu a výsledkom rokovaní.

Od začiatku je prioritou SR riadený odchod na základe dohody o vystúpení dojednanej hlavnými vyjednávačmi v novembri 2018. SR venuje príprave na brexit adekvátnu pozornosť už od samotnej notifikácie. Vzhľadom na negatívny vývoj na britskej politickej scéne vláda SR schválila materiál pre prípad brexitu bez dohody, ktorý identifikuje opatrenia nevyhnutné prijať s cieľom minimalizácie možných nežiaducich následkov neriadeného brexitu. Opatrenia legislatívneho i nelegislatívneho charakteru sa týkajú najviac ohrozených oblastí, ako napr. pobytové práva, sociálne zabezpečenie, doprava, vývoz a dovoz tovarov, colné otázky, dopady na rozpočet SR a podobne.

Avšak aj v prípade, že sa EÚ a Spojenému kráľovstvu podarí dohodnúť a uzavrieť ambiciózne partnerstvo pokrývajúce všetky oblasti dohodnuté v politickej deklarácii do konca roku 2020, odchod UK z acquis EÚ, vnútorného trhu a colnej únie na konci prechodného obdobia nevyhnutne vytvorí prekážky obchodu a cezhraničné výmeny, ktoré v súčasnosti neexistujú. Od 1. januára 2021 bude mať nový právny stav následky na verejné správy, podniky a občanov bez ohľadu na výsledok rokovaní. Tieto zmeny sú nevyhnutné a zainteresované strany sa musia uistiť, že sú na ne pripravené.

Kompetencie v gescii MF SR

MF SR má v procese negociácii o vystúpení UK z EÚ, respektíve o budúcich vzťahoch medzi EÚ a UK v gescii, okrem dosiahnutia dohody na finančnom vyrovnaní, aj daňovú oblasť a finančné služby. Finančné služby však nie sú predmetom samotnej Dohody o voľnom obchode (FTA) a sú preto predmetom osobitných diskusií v kontexte budúcich vzťahov s UK. Európska komisia prostredníctvom vydávania aktualizovaných oznámení pomáha pri pripravenosti jednotlivých sektorov na koniec prechodného obdobia a nový právny stav, ktorý nastane od 1. januára 2021, aj v prípade že sa medzi EÚ a UK nepodarí dojednať Dohodu o voľnom obchode.

Daňová a colná politika

Na úrovni EÚ bolo počas negociácii potrebné riešiť uplatňovanie všetkých relevantných smerníc EÚ v oblasti priamych a nepriamych daní a rozhodnutí Rady (v rámci ktorých sa v oblasti priamych daní upravili vzťahy pre oblasť automatickej výmeny informácií s Monakom, San Marínom, Andorrou, Lichtenštajnskom a Švajčiarskom), kde UK figurovalo ako členský štát EÚ.

V prípade vystúpenia UK z EÚ bez dohody, tzv. tvrdý brexit, bude v oblasti priamych daní pri posudzovaní daňových povinností potrebné vychádzať z platného znenia zákona z príjmov a príslušnej zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia. Vystúpenie UK z EÚ bez dohody nebude mať priamy vplyv na uplatňovanie tejto zmluvy, avšak bude mať vplyv na celkové posudzovanie daňových povinností daňovníkov v niektorých cezhraničných situáciách.

Taktiež, v zmysle smernice o DPH sa z UK stane dňom 1. januára 2021 tretí štát. Firmy budú musieť na účely DPH posudzovať vývoz a dovoz tak, ako to robia pri iných tretích štátoch napr. Ukrajina.

Zo strategického hľadiska v kontexte boja proti daňovým podvodom a únikom zostáva pre MF SR prioritou zabezpečiť kontinuálnu administratívnu spoluprácu s UK, ktorá je do veľkej miery pokrytá v rámci medzinárodných bilaterálnych (napr. zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia/zmluvy o výmene informácií na daňové účely) a multilaterálnych právnych nástrojov uzavretých na úrovni OECD. Aj v prípade vystúpenia UK z EÚ bez dohody bude zabezpečená automatická výmena informácií o finančných účtoch a správach o jednotlivých štátoch cez multilaterálne nástroje OECD.

Výšku zdanenia v UK a prípadné zníženie sadzby dane na úroveň nižšiu ako je v krajinách EÚ (potenciálny daňový raj) bude potrebné hodnotiť v rámci skríningového procesu EÚ voči tretím krajinám (UK), ktoré pri nesplnení niektorého z kritérií v oblasti transparentnosti, spravodlivého zdaňovania a implementácie anti-BEPS opatrení alebo odmietnutí spolupráce a dialógu, budú mať za následok zaradenie na zoznam EÚ nespolupracujúcich jurisdikcií.

Z dlhodobého hľadiska budú colnoprávne vzťahy s UK priamo závislé od  podoby prípadnej dohody  o voľnom obchode dojednanej medzi UK a EÚ, respektíve bude UK v pozícii ako akýkoľvek iný tretí štát. V súvislosti s prípravou na možnosť tzv. tvrdého brexitu, EK vypracovala príručku pre colné orgány členských štátov, ktorá podrobne rieši postupy pre vybrané okruhy z colnej oblasti po uplynutí prechodného obdobia.

Finančné služby

Napriek tomu, že vystúpenie UK z EÚ predstavovalo príležitosť pre členské krajiny EÚ profitovať z redistribúcie niektorých poskytovateľov finančných služieb a na to naviazaných služieb, nebolo z pohľadu MF SR žiaduce, aby došlo k šokovému prechodu. Naopak s cieľom minimalizovať negatívne dopady na finančné trhy EÚ a v konečnom dôsledku na hospodárstvo a finančnú stabilitu EÚ, bolo v oblasti finančných služieb vhodné zaujať pragmatický a kooperatívny prístup medzi EÚ a UK.

oblasti finančných služieb nie je očakávaý priamy negatívny vplyv brexitu na slovenský bankový sektor a kapitálový trh. Slovenské finančné inštitúcie nie sú významným spôsobom napojené na UK. Práve to v tejto oblasti zastáva MF SR strategický, konštruktívny a flexibilný prístup, avšak pod podmienkou dodržania záväzkov, vyplývajúcich z dohody o vystúpení UK. 

Regulačným cieľom EÚ bolo počas rokovaní vytvorenie spoločného trhu s finančným službami, pri dodržiavaní základných princípov v oblasti finančnej stability, ochrany investora/klienta a trhovej integrity. Priamym dôsledkom vystúpenia UK z EÚ je, že UK nebude po skončení prechodného obdobia viac viazané acquis EÚ (strata passportingu - práva poskytovať finančné služby v priestore EÚ27 a vice-versa). Z tohto pohľadu bude UK braná ako tretia krajina, čo jej nebude umožňovať vykonávanie činností ako je tomu v súčasnosti.

Od 1. januára 2021 už nebudú platné povolenia na poskytovanie služieb zo UK do krajín EÚ. Poskytovanie finančných služieb zo UK do krajín EÚ bude možné podľa príslušných pravidiel daného členského štátu pre tretie krajiny. Podniky, banky alebo investori v EÚ, ktorí tieto služby v súčasnosti využívajú, by mali vziať túto zmenu na vedomie a primerane sa na ňu pripraviť. Poskytovatelia finančných služieb v EÚ, ktorí vykonávajú finančné operácie v UK, by sa takisto mali pripraviť na dodržiavanie všetkých príslušných pravidiel UK.

Finančné vyrovnanie

UK počas prechodného obdobia uplatňuje európsku legislatívu, ako keby bola členským štátom EÚ. Jej príspevky sa naďalej riadia aktuálnymi predpismi. Konečný termín pre ukončenie prechodnej fázy je 31. december 2020.  Od 1. januára 2021, bude mať UK pozíciu tretej krajiny, kedy budú jej príspevky (vyrovnanie záväzkov pochádzajúcich z aktuálneho viacročného finančného rámca 2014-2020) považované za iné príjmy rozpočtu EÚ. Zároveň sa UK už od 30. marca 2019 nemôže zúčastňovať na rozhodovacom procese EÚ.

Užitočné odkazy:

Finančná správa Slovenskej republiky a brexit

Príručka o clách pre podniky ako sa pripraviť na brexit

Ministerstvo zahraničných vecí – všeobecné informácie

Ministerstvo zahraničných vecí – informácie pre občanov

Vláda Spojeného kráľovstva - informácie

Európska komisia - informácie

Pripravenosť jednotlivých sektorov na koniec prechodného obdobia

Návrh budúceho partnerstva medzi EÚ a UK

Pracovná skupina pre budúce vzťahy medzi EÚ a UK

Text Dohody o vystúpení UK z EÚ odsúhlasený na úrovni vyjednávačov