Cez deň učiteľ, večer za pokladňou? Aká je realita na Slovensku?

Analýza vedľajších príjmov zamestnancov

Učitelia, ktorí po večeroch vykladajú tovar do regálov. Lekári, ktorí popri práci v nemocnici ordinujú vo vlastnej ambulancii, propagujú lieky a ešte si nechajú platiť za prednášky. V médiách sa takéto príbehy jednotlivcov objavujú pravidelne. Pozreli sme sa analyticky na to, aké bežné sú na Slovensku bočné príjmy, a či sú nevyhnutné kvôli nízkym platom vo verejnej správe.

Podľa analýzy Útvaru hodnoty za peniaze (ÚHP) má vedľajší príjem každý desiaty zamestnanec súkromných firiem a každý piaty zamestnanec štátu. Pomerne bežná prax je to na Slovensku najmä medzi lekármi a učiteľmi. Takýto vedľajší príjem však väčšinou nebýva otázkou prežitia. Vedľajšie zárobky prinášajú zamestnancom v priemere desatinu ich príjmov.

Ako sme to zisťovali? Vychádzali sme z údajov za rok 2018, za hlavný úväzok sme považovali ten dominantný. Z analýzy boli vylúčení všetci, ktorí počas roka zmenili zamestnanie alebo nemali jasne dominantný príjem u rovnakého zamestnávateľa. Mohli mať napríklad viacero menších úväzkov alebo menili prácu. Analýza nezachytáva ani  vedľajšie príjmy, ktoré sa udiali mimo oficiálnej sféry.

Jedným z vysvetlení relatívne vyššieho podielu využívania bočných príjmov u verejných zamestnancov je rozšírenosť tejto praxe medzi lekármi a učiteľmi. Vedľajší príjem mala takmer polovica analyzovaných lekárov a viac ako tretina učiteľov. V oveľa menšej miere majú bočné príjmy napríklad zdravotné sestry či zamestnanci štátnych podnikov. Z úvodnej analýzy ešte nevieme povedať či je príčinou vyššieho podielu vedľajších príjmov v štáte väčšie zošnurovanie pravidlami, ktoré organizácie riešia kreatívne vytváraním vedľajších úväzkov, alebo povaha jednotlivých povolaní.

Vedľajší príjem nie je, aspoň väčšinovo, otázkou prežitia. V priemere priniesol zamestnancom 10 % príjmu. Medzi verejným a súkromným sektorom nebol zásadný rozdiel. Keďže vedľajší príjem netvorí zásadnú časť príjmu, pravdepodobne teda ani nezaberá zamestnancom zásadne veľa času. Vedľajšie zárobky tvoria v priemere asi 10 %, u učiteľov iba 6 %, a aj u kategórie s najväčším podielom – lekárov – je to stále iba 13 % ich celého príjmu. Navyše, z dát vyplýva, že ak zamestnanci mali vedľajšiu prácu, išlo zväčša o bežný pracovný pomer.  Iba malá časť ich príjmov pochádzala z exotickejších zdrojov ako podnikanie či kapitálové výnosy.

Vedľajší príjem mali v  profesie skôr tí lepšie zarábajúci, teda pravdepodobne tí kvalifikovanejší či šikovnejší. Napríklad lekári s vedľajším príjmom zarábali už v hlavnej práci v priemere o 20 % viac ako ich kolegovia bez vedľajšieho príjmu. U učiteľov bol rozdiel síce najmenší, iba menej ako 4 %, aj tak sa však nezdá, že by si učitelia so slabším príjmom privyrábali vo väčšej miere ako ich lepšie zarábajúci kolegovia.

Dobrou správou je, že veľkú časť vedľajšej práce robia zamestnanci v rovnakom sektore ako hlavnú prácu, alebo v jednom zo sektorov vzdelávania a verejnej správy. Učitelia teda zväčša po večeroch nepracujú za pokladňou, ani v sklade — učia, vedú krúžky či pomáhajú so správou vecí verejných. Zdravotníci  zasa pracujú najmä v zdravotníctve, prípadne  učia. 

Ak vás zaujíma, ktoré povolania najviac podnikajú či kde majú veľa dohôd s vlastným zamestnávateľom, pozrite si celú prezentáciu s výsledkami tu.

 

Martina Erdélyiová Gancárová​ a Matej Kurian
Útvar hodnoty za peniaze, MF SR

Ak vás zaujíma naša práca, sledujte nás

 

Facebook