Otázka za milión eur: čo je hodnota za peniaze (a čo už nie)

18. marec 2020


Rozostavaný obchvat Bratislavy pri Jarovciach. Foto N – Tomáš Benedikovič

Jednou z prvých vecí, na ktorej sa lídri nastupujúcej vlády Igora Matoviča dohodli, je posilnenie úlohy Útvaru hodnoty za peniaze (ÚHP). Spoločne s kolegami by sme podľa tejto dohody mali posudzovať každý investičný nákup nad jeden milión eur.

Tento zámer vítam. Som presvedčený, že silnejší mandát pre Hodnotu za peniaze vo verejnej politike je krokom k lepšiemu hospodáreniu štátu.

Otázka za milión eur však znie inak: Dosiahneme kontrolou investícií cez ÚHP najlepší z možných svetov, alebo musíme urobiť viac?

Z takto položenej otázky tušíte odpoveď. Musíme urobiť viac. Ale predtým, než odpoveď rozviniem podrobnejšie, povedzme si, čo ekonomická analýza ÚHP dokáže a čo už nie.

Pilot sa podaril, ale bez ľudí to nepôjde

Za štyri roky sme zhodnotili 110 projektov, teda necelé tri desiatky investícií štátu ročne. Išlo o veľké projekty nad 40 miliónov eur, v prípade investícií do IT nad desať miliónov eur.

Hodnoteniu investičných projektov sa na ÚHP z celkového počtu 30 ľudí venuje sedem analytikov – našou prácou nie je iba posudzovanie investícií, ale aj ďalšie revízie a analýzy verejných výdavkov.

Investičných projektov nad jeden milión eur býva ročne medzi 200 až 300. Zníženie hranice na jeden milión znamená v praxi niekoľkonásobné zvýšenie agendy ÚHP. Bez primeraného posilnenia personálnych kapacít vznikne vysoké riziko, že kvalita hodnotenia a z neho vyplývajúcich rozhodnutí nebude zodpovedať očakávaniam.

Nie sme ani náhradou za políciu. Vieme ukázať, ako sa dá projekt zlacnieť, dokážeme poskytnúť súčinnosť pri preverovaní, ale nie sme vyšetrovatelia a nedokážeme preskúmať dôvody.

Našou prácou je ekonomická analýza – posudzujeme, či bola pri investícii zvolená najlepšia možnosť za čo najlepšiu cenu. Ku každému projektu dávame odporúčanie, ako sa dá urobiť lepšie a lacnejšie ešte predtým, ako sa rozhodne o jeho spustení.

Slovensko nepotrebuje pásovú výrobu úradných pečiatok od ÚHP, že každý investičný projekt prešiel našimi rukami.

Chceme prinášať reálne výsledky a hmatateľné úspory. Aby sme si prácu robili dobre aj po znížení hranice na milión eur, bude ÚHP potrebovať viac ľudí.

Problém zle zapnutého gombíka

Ani viac ľudí na ÚHP však nebude stačiť. Zníženie hranice na ekonomické hodnotenie investícií dokáže priniesť očakávanú hodnotu za peniaze, iba ak ho podporia ďalšie zmeny.

Pred verejným obstarávaním alebo pred podpisom zmluvy vieme robiť ramená, ale ak chceme veci zlepšiť a nielen odkopávať loptu z bránkovej čiary, musíme začať skôr. Mali by sa zamerať na riešenie kľúčových problémov verejných investícií na Slovensku.

Po prvé, dnes sa investície vyberajú náhodne a viac podľa osobných preferencií než podľa objektívnych kritérií. Po druhé, na Slovensku sa púšťame (na papieri) do priveľa projektov, hoci je ich realizácia v nedohľadne.

Naoko tak pripravujeme všetky projekty, poriadne nevieme dotiahnuť žiaden. Výsledkom je, že investičný rozpočet štátu ostáva nevyčerpaný a projekty prinášajú mizernú hodnotu za peniaze.

Klišé so zle zapnutým prvým gombíkom platí v prípade investícií na sto percent. Ak štát príjme zlé strategické rozhodnutie na začiatku, nesprávne si určí priority, nevypracuje kvalitný investičný plán, výsledkom bude zlá verejná investícia.

Vďaka posudzovaniu zo strany ÚHP a dobre zvládnutému tendru azda nebude projekt predražený, ale od najvyššej hodnoty za peniaze môže byť ďaleko. Kúpime kvalitnú ťavu za primeranú cenu, ale možno sme oveľa viac potrebovali dobrého koňa.

V mene hodnoty za peniaze musíme na kvalitu investície myslieť dávno predtým, ako dostane ÚHP samotný projekt na posúdenie, či ÚVO na kontrolu verejného obstarávania. A doťahovať projekt až do konca.

Ako zapnúť prvý gombík dobre

Na vyriešenie oboch kľúčových otázok navrhujeme posilniť všetky fázy investičných projektov.

Cieľom je zachytiť dobré projekty hneď na začiatku, na úrovni stratégie a zaradiť do rozpočtu len tie, ktoré sú pripravené a najviac návratné.

Lepšie projekty si vyžiadajú koordináciu zo strany ministerstva financií, dobudovanie analytických jednotiek, lepšie projektové kapacity, zjednodušenie prípravného procesu a dopracovanie metodík.

Začať môžeme už hneď. Do rozpočtu na rok 2021 môžeme napríklad zaradiť len pripravené a návratné investície.

V ďalších rokoch môžeme začať s čistým investičným stolom a nové projekty zaradiť do rozpočtu iba po hodnotení ministerstvom financií, porovnaní naprieč rezortmi a preukázaní, že sú návratné a pripravené.

Navyše, na tie najväčšie projekty bude potrebné dohliadať od začiatku až do konca. Lebo problémy stavieb od Rázsoch, cez bratislavský obchvat až po Višňové nie sú len v zlom plánovaní, ale aj exekúcii.

Navrhujeme preto posilniť úlohu ministerstva financií, po vzore Veľkej Británie alebo Írska, až do odovzdania projektu. Efektívnejšie tým dokážeme predísť meškaniu alebo zdraženiu projektu.

Tak ako to v realite býva, ukazuje sa, že odpoveď na otázku za milión nie je jednoduchá. Skutočná hodnota za peniaze však závisí od našej schopnosti a ochoty ponúkať poctivé odpovede.

A pravda je, že rozumnejšie investovanie zo strany štátu si pýta podstatne viac práce, ako prijať do ÚHP niekoľko analytikov navyše. Ale výsledok stojí za to.

 

Štefan Kišš
Útvar hodnoty za peniaze, MF SR

Ak vás zaujíma naša práca, sledujte nás

Facebook