Preskočiť na menu Preskočiť na obsah Preskočiť na pätičku

Reakcia MF SR na zavádzajúce informácie v prípade bankovej dane a postupu ECB

Aktualizované dňa: 26.01.2024 12:30

Ministerstvo financií SR sa ostro ohradzuje voči článku, ktorý bol uverejnený v Denník-u N a v ktorom autorka tvrdí, že „Bankový odvod by mohol byť neplatný“ a že „Vláda si nesplnila povinnosť konzultovať ho s ECB“. Denník N navyše uvádza, že „nesplnenie konzultačnej povinnosti“ má potvrdené priamo z ECB.

MF SR upozorňuje, že ide o hrubé zavádzanie, skresľovanie a manipuláciu informácií v neprospech Slovenskej republiky. Rezort financií preto žiada DenníkN o úpravu článku a ospravedlnenie sa verejnosti a MF SR za hrubé zavádzanie a manipulovanie informácií.

Ministerstvo financií SR v prípade bankovej dane neporušilo žiadne pravidlá o povinnosti konzultácie daného opatrenia s Európskou centrálnou bankou (ECB), pretože na konzultáciu MF SR nevidí žiaden dôvod.

Konzultovať zavedenie opatrení s ECB vzniká iba v prípadoch, ktoré sú uvedené v Príručke pre konzultácie vnútroštátnych orgánov s ECB ( https://www.ecb.europa.eu/pub/pdf/other/consultationguide201510.sk.pdf ) a to konkrétne:

• záležitosti meny,
• spôsoby platby,
• národné centrálne banky,
• zber, spracovanie a poskytovanie menovej, finančnej a bankovej štatistiky a platobnej bilancie,
• platobných a zúčtovacích systémov,
• pravidiel platných pre finančné inštitúcie, pokiaľ podstatne ovplyvňujú stabilitu finančných inštitúcií a trhy.

Podľa stanoviska MF SR nebola naplnená žiadna z horeuvedených podmienok konzultácií s ECB.

DenníkN v článku porovnáva zavedenie bankovej dane s v minulosti zavedeným bankovým odvodom. Ide pritom o dve rozdielne opatrenia. V prípade bankovej dane ECB nemá kompetenciu vstupovať do rozhodnutí národných daňovo-legislatívnych rozhodnutí Slovenskej republiky. Ide o formu priameho zdanenia bánk, kde je základom výsledok hospodárenia.

MF SR zároveň pripomína, že banková daň neohrozuje finančnú stabilitu finančných inštitúcií*, nakoľko jej zavedenie bude znamenať, že sa bankový sektor dostane v ziskovosti na úroveň rekordného roka 2022. MF SR navyše nemá žiadne upozornenie ohľadom stability bánk a finančného trhu ani od Národnej banky Slovenska.

Banková daň je legitímny nástroj a finančné inštitúcie by sa v časoch ich rekordných ziskov mali spolupodieľať na redistribuovaní zdrojov v rámci ekonomiky a financovaní základných funkcií služieb vo verejnom záujme štátu.

Východiská zavedenia bankovej dane, z ktorých vychádzalo MF SR na základe prepočtov Inštitútu finančnej politiky:

Efektívna daňová sadzba (daň z príjmov právnických osôb plus banková daň) bude v roku 2024 na úrovni 45%. Banková daň sa bude postupne znižovať: 

-              2024 – cca 30%
-              sadzba dane sa od 1. januára 2025 znižuje na 0,0208 cca 25% ročne,
-              sadzba dane sa od 1. januára 2026 znižuje na 0,0167 cca 20% ročne,
-              sadzba dane sa od 1. januára 2027 znižuje na 0,0125 cca15% ročne ,
-              sadzba dane sa od 1. januára 2028 znižuje na 0,00363.

*Zdroj: IFP

 Banková daň / rok

2019

2020

2021

2022

2023

2024

2025

2026

2027

2028

Čistý zisk bánk (po zohľadnení bankovej dane / v mil. €))

626,7

443,1

707,6

794,6

1 206,1

759,9

814,2

911,8

1 017,3

1 201,9