6. O parite (marec 2023)
Podľa údajov Eurostatu sa slovenské HDP v parite kúpnej sily (PKS) vzďaľuje od priemeru EÚ napriek tomu, že reálne HDP na Slovensku rastie rýchlejšie než európske. Prečo? Tu sú dva hlavné dôvody:
- Prvým sú metodické nedostatky pri meraní a revízií cenových hladín (PKS)
- Spôsob zberu cien na výpočet PKS sa dosť odlišuje medzi krajinami a ten náš spôsob nadhodnocuje najmä ceny bývania. Ak by sa ceny bývania vyvíjali v SR tak ako v ČR, tak HDP v PKS by v roku 2021 bolo na úrovni 72 % priemeru EÚ, namiesto súčasných 69 %.
- Revízna (teda aktualizačná) politika tohto časového radu. Časový rad pred a po roku 2015 nie je konzistentný a naviac aj menšie zmeny vo výpočtoch PKS po tomto roku sa spätne upravujú len 3 roky dozadu. Preto HDP v PKS niekedy prudko skáče a jeho medziročné zmeny sa občas len ťažko vysvetľujú.
- Druhým dôvodom odlišného vývoja HDP v PKS a HDP v stálych cenách jej fakt, že tieto dva ukazovatele merajú dve rôzne veci. HDP v PKS meria kúpyschopnosť našich príjmov (miezd a ziskov), kým HDP v stálych cenách meria objem reálnej produkcie. A v otvorenej ekonomike za rovnaký objem produkcie nevieme vždy doviezť rovnaký objem tovarov. Rast objemu reálnej produkcie je v porovnaní s rastom životnej úrovne na Slovensku vyšší každý rok v priemere až o 0,5 p.b., pretože ceny dovážaných tovarov stúpajú rýchlejšie než ceny vyvážaných tovarov. To spomaľuje konvergenciu k priemeru EÚ.
Na základe uvedených nedostatkov doporučujeme na analýzu konvergencie slovenskej ekonomiky k priemeru EÚ používať porovnanie vývoja HDP v nominálnych cenách (EUR). Aj tento spôsob porovnania má svoje nedostatky. No pokiaľ nedôjde k plnému zosúladeniu metodík medzi členskými štátmi zo strany Eurostatu, tak ukazovateľ HDP v PKS bude mať malú vypovedaciu hodnotu o vývoji a stavu konvergencií štátov.