Úrad pre štátnu službu nenapĺňa svoje poslanie

Aktualizované dňa: 14.11.2005 06:00

(Reakcia na vyhlásenia Úradu pre štátnu službu)

Omietame tvrdenia Úradu pre štátnu službu. Úrad je z nášho pohľadu nepružný, komplikovaný a drahý. Namiesto riešenia problému na odbornej úrovni, úrad rieši problémy politicky.

Úrad pre štátnu službu odignoroval pripomienkové konanie k novele  zákona o štátnej službe, nevyjadril sa k zásadnej pripomienke ministerstva, nemal záujme neriešil problémy tam kde ich mal, t.j. rámci pripomienkového konania.

Úrad pre štátnu službu si nedostatočne plní úlohy na ktoré bol zriadený. Služobné predpisy ktoré vydáva  na uplatňovanie zákona robia často uplatňovanie zákona  zložitým (viď služobné hodnotenia). Nedokáže pružne reagovať na požiadavky rezortov. ÚŠS sa postupne „zbavuje“ kompetencií (povinností) ktoré mu zo zákona vyplývali, tým, že rozhodovanie v prvom  aj v druhom stupni prenáša na nižšie správne orgány.  Odborné stanoviská, ktoré vydáva si nezriedka odporujú. Na druhej strane vytvára nové predpisy, ktoré znamenajú zvyšovanie byrokracie. V procesoch, do ktorých vstupuje –  výberové konania – systemizácia -  personálny informačný systém  - je iba zbytočným administratívnym  medzičlánkom a zdržaním.

Napriek tomu, že formálne deklaruje snahu o zmenu štátnej správy a kvalitu (CAF) faktický prínos pre štátnu správu nie  je citeľný.  Tak  nastávajú absurdné situácie, že napr. riaditelia osobných úradov  určujú platy generálnym riaditeľom sekcií a aj sami sebe. Úrad nie je dobre personálne vybudovaný a tým i odborne zdatný. Doterajšie aplikačná prax  ukazuje, že aplikácia zákona je administratívne, procesne a finančne náročná.

V medzirezortnom pripomienkovom konaní Ministerstvo financií SR nesúhlasilo s návrhom a pokračovaním legislatívnych prác na predmetnom návrhu v gescii Úradu pre štátnu službu, pretože uznesením vlády SR č. 317/2005 v bode C bola ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny SR uložená úloha predložiť na rokovanie vlády návrh novely zákona o štátnej službe. Vzhľadom na to, že sa neuskutočnilo žiadne rozporové konanie, pretože ho Úrad pre štátnu službu odignoroval, odporučilo MF SR na rokovaní vlády SR súhlasiť s predloženým návrhom len pod podmienkou zapracovania pripomienok.

Podľa zákona register štátnych zamestnancov obsahuje osobné údaje o štátnych zamestnancoch (ich  zoznam je ustanovený v zákone). Služobné úrady sú povinné tieto údaje viesť a poskytovať ich Úradu pre štátnu službu.  Register obsahuje aj ďalšie údaje, ktorých rozsah a spôsob poskytovania ustanovuje služobný predpis vydaný ÚŠS (úrad rozšíril zoznam osobných údajov, ktoré je potrebné o zamestnancoch poskytovať ÚŠS).

Register štátnych zamestnancov sa navrhuje zrušiť z nasledovných dôvodov:

-  v zákone o štátnej službe nie je jednoznačne vymedzený zámer spracúvania osobných údajov, ktorý by sa viazal na určitú činnosť a účel spracúvania údajov formulovaný vágne. ÚŠS doteraz jednoznačne nevyjasnil účel pre ktorý by mali služobné úrady poskytovať ÚŠS osobné údaje  svojich zamestnancov,
-  nie je jasné kto bude odberateľom informácií o štátnych zamestnancoch, ktoré ÚŠS získa,
-  poskytovaním údajov ÚŠS by došlo k centralizácii osobných údajov  za viac ako 43 tis.  štátnych zamestnancov,  čo by mohlo viesť k snahe o centralizáciu moci,
-  register štátnych zamestnancov (personálny informačný systém) neprinesenie žiadne zefektívnenie práce užívateľov systému. Služobné úrady majú svoje personálne informačné systémy z ktorých môžu poskytnúť informácie za služobný úrad  o štátnych zamestnancoch v takej podobe a v takom rozsahu ako je potrebné,
-  register neprinesie žiadne finančné úspory, naopak spracúvanie a prenos údajov za 43 tis. štátnych zamestnancov si bude vyžadovať náklady zo štátneho rozpočtu (dobudovanie, resp. zakúpenie nových personálnych informačných systémov na jednotlivých služobných úradoch, náklady na vypracovanie a aktualizáciu bezpečnostného projektu na PIS  na vedenie registra (UŠS), náklady na prevádzku PIS ÚŠS, atď.).

Systemizácia  je jedným z prvkov zákona o štátnej službe, ktorý je už prekonaný. ÚŠS iba formálne vstupoval do procesu vypracovania systemizácie. Súčasná vláda má záujem motivovať správcov rozpočtových kapitol a služobné úrady v ich pôsobnosti, aby svoje úlohy plnili s nižším počtom zamestnancov, pri zachovaní objemu finančných prostriedkov na mzdy, pričom prvok systemizácie akoby „konzervoval“ počet štátnych zamestnancov.

Systemizácia súčasne so sebou prináša zbytočnú administratívu - v jednotlivých rozpočtových kapitolách si v priebehu roka vyžaduje vykonávanie zmien – presunov (napr.  mzdových prostriedkov medzi skupinami zamestnancov – štátna služba – verejná služba, atď.).  Uvedená problematika si vyžaduje novú právnu a vecnú úpravu (v zákone o rozpočtových  pravidlách).

Navrhuje sa ustanoviť tzv. nulovú toleranciu korupcie v štátnej službe (ekvivalent výkonu práce vo verejnom záujme).  Navrhuje sa,  aby sa určovanie platu neriadilo správnym konaním. Rozhodnutie o zložení funkčného platu bude mať formu oznámenia o výške a zložení funkčného platu, ktoré sa odovzdá štátnemu zamestnancovi súčasne s rozhodnutím o vymenovaní. Úpravou sa sleduje odstránenie vecných a právnych  problémov pri schvaľovaní a podpisovaní platu. Súčasná právna úprava umožňuje rôzne výklady.

ÚPŠS nedokáže reagovať na potreby jednotlivých rezortov. Navrhuje sa preniesť výberové konania na služobné úrady. Podrobnosti o výberovom konaní určí služobný predpis, ktorý vydá najvyšší služobný úrad.

Zákon v súčasnom znení neumožňuje motiváciu zamestnancov kariérnym  postupom, prekážkou je ustanovenie zákona na základe ktorého možno miesta predstavených obsadzovať len na základe výsledkov výberového konania.  Služobné úrady musia pružne reagovať na zmeny právnych predpisov a ďalšie zmeny, v dôsledku ktorých je potrebné zasahovať do organizačnej štruktúry, precizovať a dopĺňať opisy štátnozamestnaneckých miest a v niektorých prípadoch aj prispôsobovať používanú terminológiu  terminológii EÚ.

Peter Papanek
poradca ministra