Rast HDP Slovenska by mal byť stále nad priemerom EÚ. Rizikom zostávajú externé faktory.

Aktualizované dňa: 30.06.2025 15:00

Ministerstvo financií SR (MF SR)  dnes zverejnilo najnovšiu makroekonomickú prognózu. Je to predikcia toho, ako by sa malo dariť slovenskej ekonomike do roku 2027. Vzhľadom na rastúce obchodné bariéry a stav verejných financií, ktorý bol po roku 2023 jedným z najhorších v celej Európskej únii, je slovenská ekonomika stále v relatívne dobrej kondícii. Zvyšuje sa však riziko negatívnych vplyvov z externého prostredia, najmä v podobe zvýšenia ciel na dovozy do USA a pretrvávajúcej globálnej neistoty vo svetovej ekonomike.

Ministerstvo financií SR predpokladá, že rast hrubého domáceho produktu (HDP) Slovenska v roku 2025 dosiahne 1,3%. V porovnaní s februárovou prognózou ide o pokles 0,6 p.b.. Najnovší odhad pritom už plne zohľadňuje možné negatívne dosahy zavedenia ciel zo strany USA a oslabenie investičnej aktivity plynúce z globálnej neistoty. Rast slovenskej ekonomiky 1,3% by mal byť však stále vyšší než v eurozóne, kde Európska komisia (EK) prognózuje dynamiku 0,9%. Nemecko pritom podľa EK čaká ďalší rok stagnácie (rast HDP 0%), čo zásadne ovplyvňuje aj slovenskú ekonomiku.

Rok 2025 bude zrejme naďalej poznačený slabším zahraničným dopytom, čo sa odrazí na spomalení exportov a znížení investičnej aktivity súkromných firiem. Vplyvom toho by malo dôjsť k miernemu zníženiu zamestnanosti, približne o 0,2%. Pozitívne impulzy do slovenskej ekonomiky v roku 2025 by mali priniesť postupne sa zvyšujúce investície z prostriedkov Plánu obnovy a odolnosti SR, ktoré by mali podľa odhadov zmierniť negatívny vplyv externých faktorov.

Dôležité je, že podľa najnovších odhadov MF SR budú reálne príjmy obyvateľov naďalej rásť. V roku 2025 očakáva dynamiku nominálnych miezd na úrovní 5%. Inflácia by sa mala podľa predpokladov MF SR v roku 2025 udržať na priemernej hodnote 3,9 %. Je to síce nárast v porovnaní s rokom 2024, keď dosiahla inflácia 2,8%, avšak výrazne menej ako úroveň 10,5% v roku 2023 a 12,8% v roku 2022.

MF SR odhaduje, že v rokoch 2026 a 2027 by sa mala ekonomická situácia postupne zlepšovať. V roku 2026 prognóza počíta so zrýchlením rastu HDP na 1,6%, lebo vtedy by mohla ustúpiť neistota spojená s colnou politikou USA. Pozitívny impulz by mal priniesť začiatok exportu automobilky Volvo a pokračujúca investičná aktivita so zdrojov Plánu obnovy a odolnosti SR.

Prognóza však stále pripomína riziká a značné neistoty, ktoré môžu ovplyvniť nasledujúce prognózované obdobie. Hlavným rizikom zostáva vývoj v medzinárodnom obchode a geopolitická situácia. Zvýšený protekcionizmus, najmä zo strany USA, by mohol mať dodatočný negatívny vplyv na vývozné sektory slovenskej ekonomiky – najmä vo vzťahu k automobilovému priemyslu. Rizikom je aj geopolitické napätie, ktoré môže zvyšovať svetové ceny energií a tým ovplyvniť náklady spotrebiteľov, ale aj podnikov, čo môže mať negatívny vplyv na ich konkurencieschopnosť. 

MF SR dnes zverejnilo aj najnovšiu prognózu vybraných príjmov a výdavkov verejnej správy na roky 2024 až 2029. V roku 2025 očakáva medziročný rast daňových príjmov o 8,1%, pričom približne polovicu tohto rastu zabezpečuje nevyhnutná konsolidácia verejných financií. Slabší výkon ekonomiky, ktorý bude spôsobený najmä externými vplyvmi a neistotou v globálnom obchode, bude v ďalších rokoch rast daňových príjmov tlmiť. 

V porovnaní s februárovou prognózou sa odhadované príjmy a výdavky v roku 2026 znižujú o 623 mil. eur. Dôvodom je zhoršenie makroekonomického vývoja. 

Dane z trhu práce a nová daň zo sladených nápojov prinášajú stabilný výnos. K nemu prispievajú najmä opatrenia v podobe zvýšenia maximálneho vymeriavacieho základu a dočasné zvýšenie sadzby zdravotného odvodu zamestnávateľov. Výnos z novej spotrebnej dane zo sladených nápojov plne zodpovedá pôvodným očakávaniam. Keďže odhady o výraznom predzásobení sa v úvode roka sa nenaplnili, odhad výnosu dane za rok 2025 bol navýšený o 20 mil. eur na celkovú očakávanú úroveň príjmu 89 mil. eur. 

Na výdavkovej strane sa očakáva spomalenie rastu najmä v dôsledku výrazného poklesu dôchodcovskej inflácie v porovnaní s uplynulými rokmi, ktorá klesne pod 4 %. Nižší rast cien zmierňuje tlak na valorizáciu dôchodkov. Výdavky na dôchodky sú zároveň ovplyvnené zoštíhlením a presunom rodičovského dôchodku mimo vybraných výdavkov Sociálnej poisťovne, ktoré sú predmetom prognózy výboru. K  spomaleniu prispieva aj dočasný pokles počtu novopriznaných dôchodkov, ktorý súvisí s hromadnými odchodmi do predčasného dôchodku v uplynulých dvoch rokoch.

Pozitívny vývoj je viditeľný pri nemocenských dávkach, kde výdavky klesajú najmä vplyvom zlepšenia kontroly oprávnenosti ich poberania. 

Viac informácií nájdete na stránke IFP v časti Prognózy: www.ifp.sk

Tlačový odbor
Ministerstvo financií SR