[Zobrazuje sa optimalizovaná verzia stránky pre slabo vidiacich alebo špecializované či staršie prehliadače.] Prejsť na pôvodnú verziu...
Pokračuj v čítaní alebo preskoč na menu. Ďalšie možnosti: Začiatok stránky; Zoznam sekcií; Vyhľadávanie; Pätičkové informácie.
Ministerstvo financií SR (MF SR) dnes zverejnilo najnovšiu makroekonomickú prognózu. Je to predikcia toho, ako by sa malo dariť slovenskej ekonomike do roku 2027. Vzhľadom na rastúce obchodné bariéry a stav verejných financií, ktorý bol po roku 2023 jedným z najhorších v celej Európskej únii, je slovenská ekonomika stále v relatívne dobrej kondícii. Zvyšuje sa však riziko negatívnych vplyvov z externého prostredia, najmä v podobe zvýšenia ciel na dovozy do USA a pretrvávajúcej globálnej neistoty vo svetovej ekonomike.
Ministerstvo financií SR predpokladá, že rast hrubého domáceho produktu (HDP) Slovenska v roku 2025 dosiahne 1,3%. V porovnaní s februárovou prognózou ide o pokles 0,6 p.b.. Najnovší odhad pritom už plne zohľadňuje možné negatívne dosahy zavedenia ciel zo strany USA a oslabenie investičnej aktivity plynúce z globálnej neistoty. Rast slovenskej ekonomiky 1,3% by mal byť však stále vyšší než v eurozóne, kde Európska komisia (EK) prognózuje dynamiku 0,9%. Nemecko pritom podľa EK čaká ďalší rok stagnácie (rast HDP 0%), čo zásadne ovplyvňuje aj slovenskú ekonomiku.
Rok 2025 bude zrejme naďalej poznačený slabším zahraničným dopytom, čo sa odrazí na spomalení exportov a znížení investičnej aktivity súkromných firiem. Vplyvom toho by malo dôjsť k miernemu zníženiu zamestnanosti, približne o 0,2%. Pozitívne impulzy do slovenskej ekonomiky v roku 2025 by mali priniesť postupne sa zvyšujúce investície z prostriedkov Plánu obnovy a odolnosti SR, ktoré by mali podľa odhadov zmierniť negatívny vplyv externých faktorov.
Dôležité je, že podľa najnovších odhadov MF SR budú reálne príjmy obyvateľov naďalej rásť. V roku 2025 očakáva dynamiku nominálnych miezd na úrovní 5%. Inflácia by sa mala podľa predpokladov MF SR v roku 2025 udržať na priemernej hodnote 3,9 %. Je to síce nárast v porovnaní s rokom 2024, keď dosiahla inflácia 2,8%, avšak výrazne menej ako úroveň 10,5% v roku 2023 a 12,8% v roku 2022.
MF SR odhaduje, že v rokoch 2026 a 2027 by sa mala ekonomická situácia postupne zlepšovať. V roku 2026 prognóza počíta so zrýchlením rastu HDP na 1,6%, lebo vtedy by mohla ustúpiť neistota spojená s colnou politikou USA. Pozitívny impulz by mal priniesť začiatok exportu automobilky Volvo a pokračujúca investičná aktivita so zdrojov Plánu obnovy a odolnosti SR.
Prognóza však stále pripomína riziká a značné neistoty, ktoré môžu ovplyvniť nasledujúce prognózované obdobie. Hlavným rizikom zostáva vývoj v medzinárodnom obchode a geopolitická situácia. Zvýšený protekcionizmus, najmä zo strany USA, by mohol mať dodatočný negatívny vplyv na vývozné sektory slovenskej ekonomiky – najmä vo vzťahu k automobilovému priemyslu. Rizikom je aj geopolitické napätie, ktoré môže zvyšovať svetové ceny energií a tým ovplyvniť náklady spotrebiteľov, ale aj podnikov, čo môže mať negatívny vplyv na ich konkurencieschopnosť.
MF SR dnes zverejnilo aj najnovšiu prognózu vybraných príjmov a výdavkov verejnej správy na roky 2024 až 2029. V roku 2025 očakáva medziročný rast daňových príjmov o 8,1%, pričom približne polovicu tohto rastu zabezpečuje nevyhnutná konsolidácia verejných financií. Slabší výkon ekonomiky, ktorý bude spôsobený najmä externými vplyvmi a neistotou v globálnom obchode, bude v ďalších rokoch rast daňových príjmov tlmiť.
V porovnaní s februárovou prognózou sa odhadované príjmy a výdavky v roku 2026 znižujú o 623 mil. eur. Dôvodom je zhoršenie makroekonomického vývoja.
Dane z trhu práce a nová daň zo sladených nápojov prinášajú stabilný výnos. K nemu prispievajú najmä opatrenia v podobe zvýšenia maximálneho vymeriavacieho základu a dočasné zvýšenie sadzby zdravotného odvodu zamestnávateľov. Výnos z novej spotrebnej dane zo sladených nápojov plne zodpovedá pôvodným očakávaniam. Keďže odhady o výraznom predzásobení sa v úvode roka sa nenaplnili, odhad výnosu dane za rok 2025 bol navýšený o 20 mil. eur na celkovú očakávanú úroveň príjmu 89 mil. eur.
Na výdavkovej strane sa očakáva spomalenie rastu najmä v dôsledku výrazného poklesu dôchodcovskej inflácie v porovnaní s uplynulými rokmi, ktorá klesne pod 4 %. Nižší rast cien zmierňuje tlak na valorizáciu dôchodkov. Výdavky na dôchodky sú zároveň ovplyvnené zoštíhlením a presunom rodičovského dôchodku mimo vybraných výdavkov Sociálnej poisťovne, ktoré sú predmetom prognózy výboru. K spomaleniu prispieva aj dočasný pokles počtu novopriznaných dôchodkov, ktorý súvisí s hromadnými odchodmi do predčasného dôchodku v uplynulých dvoch rokoch.
Pozitívny vývoj je viditeľný pri nemocenských dávkach, kde výdavky klesajú najmä vplyvom zlepšenia kontroly oprávnenosti ich poberania.
Viac informácií nájdete na stránke IFP v časti Prognózy: www.ifp.sk
Tlačový odbor
Ministerstvo financií SR
Koniec obsahu.
Nachádzate sa tu:
Pokračuj v menu alebo choď do inej sekcie.
Pokračovanie menu:
Pokračuj v čítaní alebo preskoč na menu. Ďalšie možnosti: Začiatok stránky; Zoznam sekcií; Vyhľadávanie; Pätičkové informácie.