Metodický pokyn pre programové rozpočtovanie

Čl. l
Ministerstvo financií Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) týmto metodickým pokynom (ďalej len „pokyn“), podľa zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy (ďalej len „zákon“), upravuje postup správcov rozpočtových kapitol (ďalej len „kapitola“) a organizácií v pôsobnosti správcu kapitoly v celom rozpočtovom procese z hľadiska prípravy, realizácie, monitorovania a hodnotenia programov.

Čl. 2 
Vymedzenie pojmov
Na účely tohto pokynu sa rozumie:

1. programovým rozpočtovaním (rozpočtovaním orientovaným na výsledky) systém založený na plánovaní úloh a aktivít vlády Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“) v nadväznosti na jej priority a alokovanie disponibilných zdrojov do programov, s dôrazom na výsledky a efektívnosť vynakladania rozpočtových prostriedkov;
2. programom súhrn aktivít (prác, činností, dodávok) vykonávaných na splnenie zámerov a cieľov.Program môže byť časovo ohraničený a časovo neohraničený. Časovo ohraničený program má určený počiatočný a koncový dátum realizácie, obsahuje všetky úrovne štruktúry programu časovo ohraničené. Časovo neohraničený program nemá určený rok skončenia, môže mať podprogramy, projekty a prvky časovo ohraničené. Ak niektorá z týchto úrovní je časovo ohraničená, potom všetky úrovne pod ňou sú časovo ohraničené. Program obsahuje podprogramy, projekty a prvky (ďalej len „ časti programu “), zámery, ciele a merateľné ukazovatele. Každý program a časť programu má priradený stručný, výstižný názov;
3. podprogramom ucelená časť programu, ktorá obsahuje vzájomne súvisiace aktivity. V podprogramoch sa kladie dôraz na prehľadné štrukturovanie výdavkov programu;
4. projektom časovo ohraničená aktivita, ktorá produkuje špecifický tovar alebo službu, prvkom časovo neohraničená bežná aktivita.Projekt a prvok sú z hľadiska významu rovnocenné časti programu a sú súhrnom aktivít, ktoré je možné na základe ich zamerania zoskupiť do podprogramu, alebo zriedkavo zaradiť priamo do programu;
5. zámerom programu, podprogramu vyjadrenie očakávaného pozitívneho dôsledku dlhodobého plnenia príslušných cieľov. Definuje sa vždy na úrovni programu, je však možné definovať ho aj na úrovni podprogramu. Základom pre formulovanie očakávaných dôsledkov v zámere je predovšetkým programové vyhlásenie vlády. Zámer musí byť:
   1. formulovaný tak, aby primerane všeobecne vyjadroval konečný dôsledok, ktorý sa má dosiahnuť, nie aktivity, ktoré sa vykonávajú na jeho dosiahnutie,
   2. stanovený tak, aby bolo možné identifikovať oblasť a cieľovú skupinu, ktorej sa týka,
   3. stručný, spravidla nemenný počas trvania programu, podprogramu;
6. cieľom programu, podprogramu, projektu/prvku, výstup alebo výsledok prostredníctvom ktorého sa dosahuje plnenie zámeru. Operačný cieľ (výstupovo orientovaný cieľ) vyjadruje aktivity zamerané na produkovanie tovarov alebo služieb
   Špecifický cieľ (výsledkovo orientovaný cieľ) vyjadruje priamy a okamžitý účinok aktivít. Cieľ musí byť:
   1. stručný a zrozumiteľný pre verejnosť,
   2. stanovený tak, aby bolo možné identifikovať oblasť a cieľovú skupinu, ktorej sa týka,
   3. merateľný (merateľná je aj kvalita, napríklad spokojnosť užívateľa je možné merať prieskumom verejnej mienky),
   4. konkrétny, vo formulácii obsahuje očakávanú hodnotu, ktorá sa má dosiahnuť v konkrétnom roku,
   5. jednoznačný a kontrolovateľný,
   6. konzistentný s rozpočtovými zdrojmi, ktoré sú k dispozícii,
   7. reálny a jeho plnenie je ovplyvniteľné organizačnými jednotkami, ktoré ho plnia alebo sa na jeho plnení podieľajú;
7. merateľným ukazovateľom nástroj na monitorovanie a hodnotenie cieľa. Formuluje sa v priamej súvislosti s cieľom, je kontrolovateľný a nákladovo-efektívny. Merateľné ukazovatele obsahujú textovú a číselnú časť. V textovej časti pomenúvajú výstup alebo výsledok, ktorý sa má dosiahnuť plnením cieľa. V číselnej časti sa mu priraďuje plánovaná a skutočná číselná hodnota (má obsahovať v časovom rade porovnateľné údaje), alebo logická hodnota (áno/nie).
   Používajú sa nasledovné druhy merateľných ukazovateľov:
   1. merateľný ukazovateľ výstupu, ktorý meria množstvo tovarov, služieb alebo prác vytvorených zo vstupov, spája sa s operačným cieľom,
   2. merateľný ukazovateľ výsledku, ktorý meria priamy a okamžitý účinok produkovaných tovarov, služieb alebo prác, spája sa so špecifickým cieľom,
   3. merateľný ukazovateľ efektívnosti, ktorý meria priemerné náklady na jednotku výstupu;
8. programovou štruktúrou kapitoly (ďalej len „programová štruktúra“) logická, hierarchicky usporiadaná konštrukcia, ktorá je účelne vytváraná vo vzťahu k zámerom a cieľom kapitoly. Programovú štruktúru tvoria programy, podprogramy medzirezortného programu a výdavky štátneho rozpočtu na financovanie programov, častí programov.

Čl. 3 
Zostavenie programovej štruktúry
(1) Pri tvorbe programov, častí programov sa vychádza najmä z nasledovných zásad:
a) porovnania dôležitosti jednotlivých priorít vlády, priorít rozpočtovej kapitoly,
b) zoskupenia aktivít, ktoré sa vykonávajú na plnenie spoločného zámeru,
c) účelového určenia primeranej sumy výdavkov štátneho rozpočtu na plnenie očakávaných výstupov a výsledkov,
d) vytvárania prehľadnej programovej štruktúry,
e) dodržania pravidiel metodiky programového rozpočtovania podľa tohoto pokynu.
(2) Pri zostavení programovej štruktúry a stanovovaní zámerov a cieľov jednotlivých programov sa vychádza najmä z programového vyhlásenia vlády, úloh vyplývajúcich pre správcu rozpočtovej kapitoly z medzinárodných zmlúv a zákonov. Pri navrhovaní programu, časti programu sa zohľadňuje predpokladaná suma výdavkov štátneho rozpočtu na ich financovanie a opodstatnenosť vyjadriť priority vo forme programu, časti programu alebo zámeru, či cieľa tak, aby vytvorená programová štruktúra bola prehľadná.
(3) Celkový dôsledok, ktorý sa dosiahne výstupmi a výsledkami všetkých aktivít programu je vyjadrený v jeho zámere. Zámer podprogramu sa formuluje tak, aby vyjadril dôsledok spravidla viacerých navzájom nadväzujúcich výstupov a výsledkov aktivít podprogramu. Zámery podprogramov podporujú zámer programu.
(4) Program sa delí na podprogramy, ktoré obsahujú navzájom súvisiace aktivity programu s primeranou výškou výdavkov. Ak sa program delí na podprogramy, mal by obsahovať minimálne dva podprogramy. Každý podprogram, ak sa v ňom vytvárajú projekty/prvky, by mal obsahovať minimálne dva projekty/prvky. Program sa výnimočne rozdelí priamo na minimálne dva projekty/prvky, ak nie je vecný dôvod vytvárať podprogramy (napríklad pre projekty PHARE v kapitolách s malým objemom výdavkov).
(5) V programe sa vždy formuluje zámer programu, zároveň je možné formulovať zámery podprogramov. Ciele sa obvykle stanovujú pri najnižšej vytvorenej časti programu. Ak sa cieľ definuje na úrovni programu, musia byť ciele všetkých ďalších častí programu definované tak, aby podporovali cieľ programu. Pre program, v ktorom sa nevytvárajú ďalšie časti programu, sa stanovuje minimálne jeden cieľ a maximálne päť cieľov. Ak sa v programe vytvárajú ďalšie časti programu, pre každú najnižšiu časť programu sa určuje minimálne jeden cieľ a maximálne tri ciele. Ku každému cieľu sa určuje jeden merateľný ukazovateľ. Ak je týmto merateľným ukazovateľom ukazovateľ výstupu, je možné stanoviť ako druhý merateľný ukazovateľ efektívnosti. Ak sa v cieli vyjadruje prírastok alebo úbytok hodnoty oproti hodnote v základnom roku, ku ktorému sa porovnáva, k merateľnému ukazovateľu sa uvedie aj táto hodnota, voči ktorej sa nárast alebo pokles bude merať. Hodnota bude počas trvania cieľa nemenná. Hodnotu nie je potrebné uvádzať, ak sa v cieli vyjadruje prírastok, alebo úbytok oproti predchádzajúcemu roku a súčasne je postačujúce sledovať iba vývoj zmien hodnoty.
(6) Správcovia kapitol, ktorí sú správcami štátnych fondov, koordinujú prípravu programových štruktúr štátnych fondov tak, aby programy štátnych fondov boli v súlade s prioritami príslušných správcov kapitol. Programovú štruktúru štátneho fondu predkladá správca kapitoly ako samostatnú prílohu súčasne s predložením programovej štruktúry kapitoly. Programy jednotlivých štátnych fondov sú súčasťou ich rozpočtov a obsahujú výdavky financované štátnym rozpočtom a ostatnými zdrojmi štátneho fondu.
(7) Ciele a merateľné ukazovatele sa vkladajú do programovej štruktúry v Rozpočtovom informačnom systéme (ďalej len „RIS“) na najnižšej úrovni. Interne je možné formulovať ďalšie ciele a merateľné ukazovatele nad rámec určeného maximálneho počtu, tieto sa do RIS-u nevkladajú. Správca kapitoly uvedie k cieľom programov v samostatnom textovom poli v RIS-e organizačnú jednotku (napríklad sekciu, odbor, oddelenie, rozpočtovú organizáciu), ktorá bude zodpovedná za plnenie, sledovanie a hodnotenie cieľa.
(8) Správca kapitoly vkladá programovú štruktúru do databázy RIS-u podľa príručky používateľa RIS-u a príručky na zostavenie návrhu rozpočtu verejnej správy. Správca kapitoly, ktorý je správcom štátneho fondu zabezpečí, aby bola programová štruktúra za štátny fond vložená do RIS-u samostatne.
(9) Každému programu je ministerstvom priradený kód programu, ktorý ostáva nezmenený v nasledujúcom rozpočtovom roku v prípadoch, ak:
a) ostane zachovaný celý program, všetky jeho podprogramy a projekty/prvky v nezmenenej štruktúre,
b) určitý celý projekt/prvok, prípadne celý podprogram už nepokračuje v nasledujúcom roku, pričom ostatné časti programu ostanú zachované v nezmenenej štruktúre,
c) do programu sa doplnil určitý celý projekt/prvok, prípadne celý podprogram,
d) z pôvodného programu sa vytvoril medzirezortný program.
V ostatných prípadoch sa programu priradí nový kód programu, informáciu o pôvodnom kóde programu vloží správca kapitoly do RIS-u.

Čl. 4 
Spoločné programy Európskej únie a Slovenskej republiky
(1) Aktivity spolufinancované z predvstupových fondov Európskej únie na základe medzinárodných zmlúv sa zaradia do programových štruktúr kapitol podľa vecnej náplne programov ako ich integrálna súčasť. Výstup agregovaných údajov podľa predvstupových fondov Európskej únie (SAPARD, ISPA a PHARE) sa zabezpečí v rámci RIS-u.
(2) Prostriedky Európskej únie, ktoré sú vrátane spolufinancovania zaradené do príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu, tvoria trhovo orientované výdavky, priame platby, prostriedky Rozvoja vidieka (podporovaného zo záručnej sekcie Európskeho poľnohospodárskeho usmerňovacieho a záručného fondu), prostriedky Kohézneho fondu, ďalej prostriedky štrukturálnych fondov na základe schválených operačných programov, jednotných programových dokumentov a programov iniciatív (ďalej len „programový dokument“).
(3) Prostriedky podľa odseku 2 budú zaradené do programov, častí programov správcov kapitol zodpovedných za ich plnenie. Ak bude programový dokument plniť viac správcov kapitol, vytvoria sa medzirezortné programy pod gestorstvom správcu kapitoly, ktorý je riadiacim orgánom. Správcovia kapitol, schválení vládou ako riadiace orgány, sformulujú medzirezortný program alebo programy, časti programov svojej kapitoly v závislosti od počtu zúčastnených kapitol. Pri formulovaní programov, alebo častí programov v súvislosti s operačným programom, alebo jednotným programovým dokumentom sa bude vychádzať z ich opatrení 1) . Nové projekty schválené počas rozpočtového roka, financované z prostriedkov EU (napríklad Vnútorné politiky ES) alebo z Finančného nástroja EEA a spolufinancované zo štátneho rozpočtu, ktoré sa v návrhu štátneho rozpočtu nerozpočtujú, sa zaradia do programovej štruktúry kapitol na základe súhlasu ministra financií (ďalej len „minister“).
(4) Kapitoly zaraďujú programy, prípadne časti programov v zmysle odsekov 2 a 3 do svojich programových štruktúr tak, aby nedochádzalo k vytváraniu duplicitných programov, častí programov na plnenie rovnakých úloh. Výstup agregovaných údajov o prostriedkoch, podľa odseku 2 sa zabezpečí v rámci RIS-u prostredníctvom „Číselníka kódov pre prostriedky EÚ a prostriedky určené na spolufinancovanie zo štátneho rozpočtu“, ktorý centrálne spravuje ministerstvo. (5) Zmeny v programoch, ktoré sa týkajú presunov v rámci programového dokumentu a medzi operačnými programami je možné vykonať len na základe schválenia príslušného monitorovacieho výboru a Európskej komisie podľa čl. 34 ods. 3 nariadenia Rady 99/1260/ES.
(6) Prostriedky podľa odsekov 2 a 3 schválené v programoch, častiach programov nemožno presúvať do ostatných programov, častí programov, ktoré nemajú väzbu na tieto prostriedky.

Čl. 5 
Medzirezortné programy
(1) Medzirezortný program je program, ktorý má nadrezortný zámer a na jeho plnení sa zúčastňuje viac správcov kapitol a organizácií v ich pôsobnosti.
(2) Medzirezortný program obsahuje najmenej dva podprogramy. V medzirezortnom programe nie je možné priamo vytvárať projekty/prvky bez toho, aby boli formulované podprogramy. Podprogram, pokiaľ sa v ňom vytvárajú projekty/prvky, by mal obsahovať minimálne dva projekty/prvky.
(3) Gestor medzirezortného programu je správca kapitoly, ktorý je spoluzodpovedný za plnenie všetkých cieľov medzirezortného programu a zodpovedný za jeho priebežné celkové monitorovanie a vyhodnotenie. Táto zodpovednosť vyplýva najmä z kompetencií daných správcovi kapitoly v príslušných zákonoch, ako aj z uznesenia vlády o schválení medzirezortného programu vrátane jeho finančného zabezpečenia. Na plnení medzirezortného programu sa gestor obvykle zúčastňuje vlastným podprogramom.
(4) Účastník medzirezortného programu je správca kapitoly, ktorý sa podieľa podprogramom na plnení medzirezortného programu pod gestorstvom správcu inej kapitoly. Účastník, ktorý plní podprogram, môže ho ďalej štrukturovať do projektov/prvkov po dohode s gestorom. Účastník je zodpovedný za plnenie cieľov podprogramu. Ak gestor plní v rámci medzirezortného programu časť úloh formou podprogramu vlastnej kapitoly, v tom prípade je súčasne aj účastníkom programu.
(5) Gestor vypracuje predbežný návrh na vytvorenie nového medzirezortného programu. Návrh obsahuje zámer medzirezortného programu, odporúčanú celkovú sumu výdavkov, návrh účastníkov, ktorí budú plniť podprogramy medzirezortného programu, návrhy ich podprogramov, projektov/prvkov, zámerov, cieľov, merateľných ukazovateľov a výdavkov. Gestor požiada účastníkov nového medzirezortného programu o spoluprácu pri dopracovaní zámerov podprogramov, cieľov, merateľných ukazovateľov podprogramov, projektov/prvkov a návrhov súm výdavkov na ich financovanie. Gestor spolu s účastníkmi tiež dohodne aktualizáciu medzirezortných programov schválených v predošlom období. Gestor a účastníci do svojho návrhu rozpočtu kapitoly zapracujú vzájomne dohodnuté údaje medzirezortných programov tak, aby bol dodržaný termín na predloženie návrhu rozpočtu kapitoly ministerstvu.
(6) Gestor poskytuje prostredníctvom RIS-u účastníkom všetky potrebné údaje o novom alebo aktualizovanom medzirezortnom programe a to najmä podprogramy, ich zámery, ciele, merateľné ukazovatele a sumy výdavkov na podprogramy. Účastník medzirezortného programu prípadne doplní projekty/prvky, zámery podprogramov, ciele a merateľné ukazovatele. Výdavky schválené na podprogramy medzirezortného programu sa stávajú súčasťou limitov výdavkov návrhu štátneho rozpočtu rozpočtových kapitol účastníkov.

Čl. 6 
Schvaľovací proces
(1) Programovú štruktúru kapitoly na rozpočtový rok, na ktorý sa predkladá návrh štátneho rozpočtu (ďalej len „r“) a navrhované sumy výdavkov k programom a podprogramom na dva nasledujúce rozpočtové roky (ďalej len „r+1, r+2“) schvaľuje príslušný správca na úrovni kapitoly. Správca kapitoly interne plánuje aj rozpočet výdavkov pre každý program, časť programu v predpokladanej výške výdavkov na všetky nasledujúce roky trvania časovo ohraničeného programu po rozpočtovom roku, na ktorý sa program pripravuje. V prípade časovo neohraničeného programu, časti programu sa rozpočet v predpokladanej výške výdavkov plánuje na dva nasledujúce rozpočtové roky po rozpočtovom roku, na ktorý sa program pripravuje.
(2) Limity výdavkov schválené vládou (pri schvaľovaní návrhu východísk rozpočtu verejnej správy, v procese schvaľovania návrhu rozpočtu verejnej správy) na rozpočtový rok r sa rozpisujú do jednotlivých programov, častí programov v predpísanom rozsahu rozpočtovej klasifikácie, pri zachovaní osobitných postupov pre utajované skutočnosti. Limity výdavkov na rozpočtové roky r+1, r+2 sa rozpisujú na úrovni programov a podprogramov v rozsahu vybraných kategórií a položiek ekonomickej klasifikácie.
(3) V RIS-e sa uvedú všetky zdroje krytia výdavkov programov, najmä zdroje kapitoly vrátane zdrojov Európskej únie a prostriedkov na spolufinancovanie, zdroje z kapitoly Všeobecná pokladničná správa a iné prostriedky zo zahraničia na základe medzinárodných zmlúv. V RIS-e v časti „Identifikačné údaje“ na úrovni najmä programu je možné uvádzať aj počet zamestnancov 2) , ktorí budú program plniť.
(4) Programovú štruktúru podľa odseku 1 predkladá správca kapitoly ministerstvu ako súčasť návrhu rozpočtu kapitoly. V termíne určenom na predloženie návrhu štátneho rozpočtu vláde ministerstvo predkladá programové štruktúry kapitol vo forme štandardného tlačového výstupu z RIS-u „Návrh výdavkov v programoch na rok r, r+1, r+2“ s uvedením rozpísaných limitov výdavkov na financovanie navrhovaných programov na tri rozpočtové roky.
(5) Vláda prerokuje návrh výdavkov na tri rozpočtové roky a uznesením k návrhu štátneho rozpočtu schvaľuje výdavky na programy a podprogramy medzirezortných programov, časti programov a zámery na rozpočtový rok r. Je možné schváliť aj vybrané ciele. Vládou schválené programy, podprogramy, projekty/prvky, podprogramy medzirezortných programov, zámery a vybrané ciele zapracuje ministerstvo do rozpisu záväzných ukazovateľov štátneho rozpočtu. Výdavky na program a podprogram medzirezortného programu sa stávajú záväznými ukazovateľmi na základe schválenia návrhu štátneho rozpočtu na rozpočtový rok Národnou radou SR.
(6) Ak osobitný predpis 3) vyžaduje schválenie špecifických podmienok pre programy alebo časti programov, správca kapitoly ich predkladá na schválenie vláde v samostatnom materiáli, najneskôr do termínu schválenia návrhu štátneho rozpočtu na nasledujúci rozpočtový rok vládou.
(7) Správca kapitoly vykoná zmeny navrhovanej programovej štruktúry na základe uznesenia vlády k návrhu zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok a na základe schváleného zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok v Národnej rade Slovenskej republiky.

Čl. 7 
Realizácia
(1) Minister v priebehu roka môže na základe splnomocnenia vlády upraviť záväzné ukazovatele programov podľa čl. 6 ods. 5 na návrh správcu kapitoly najmä :
a) schváliť medzirezortný program, ktorý sa formuluje zo schválených častí programu,
b) doplniť podprogram medzirezortného programu a zrušiť schválený podprogram medzirezortného programu,
c) doplniť podprogram, projekt/prvok do programu, zrušiť podprogram, projekt/prvok,
d) presunúť program, alebo ucelenú časť programu do inej kapitoly,
e) viazať výdavky a povoliť prekročenie výdavkov medzi programami správcu kapitoly alebo programami viacerých správcov kapitol,
f) viazať výdavky a povoliť prekročenie výdavkov medzi podprogramami medzirezortného programu jedného účastníka alebo rôznych účastníkov, podmienené súhlasom gestora,
g) viazať výdavky v podprograme medzirezortného programu a povoliť prekročenie výdavkov v programe jedného účastníka, podmienené súhlasom gestora,
h) viazať výdavky v programe a povoliť prekročenie výdavkov v podprograme medzirezortného programu jedného účastníka, podmienené súhlasom gestora,
i) zvýšiť limit výdavkov schváleného programu, ak je financovanie zabezpečené nad rámec schváleného rozpočtu kapitoly.
(2) Programová štruktúra kapitoly by mala byť počas rozpočtového roka spravidla nemenná. Správca kapitoly žiada ministerstvo o zmenu záväzného ukazovateľa programu a podprogramu medzirezortného programu rozpočtovým opatrením. V zmysle rozpočtového opatrenia ministerstva, ktoré sa vydá na základe rozhodnutia vlády o riešení nesúladu medzi príjmami a výdavkami štátneho rozpočtu, vykoná správca kapitoly príslušné zmeny v programoch. Správca kapitoly bezodkladne premietne schválené zmeny do RIS-u.
(3) Správca kapitoly vo svojej kompetencii vykonáva rozpočtové opatrenia vo výdavkoch medzi podprogramami a projektmi/prvkami v rámci programu tak, aby boli dodržané záväzné ukazovatele programu a aby nebolo ohrozené plnenie cieľov.
(4) Ak sa uskutočňujú zmeny v programoch, ktoré sú dôsledkom realizácie schváleného programu podľa osobitného predpisu 4) alebo plnenia úloh programov bývalých štátnych fondov 5) je možné, na základe súhlasu ministra, formulovať medzirezortný program tak, aby sa zachovala nadväznosť na zámer a ciele realizovaného programu a celkovú výšku výdavkov programu.
(5) Schválený program alebo ucelenú časť programu jedného správcu kapitoly je možné presunúť do programovej štruktúry iného správcu kapitoly na základe delimitácie. Delimitáciu programu alebo ucelenej časti programu je možné vykonať aj v súvislosti s presunom kompetencií zo štátnej správy na obce a vyššie územné celky. Súčasťou delimitácie je aj vyhodnotenie plnenia cieľov delimitovaných programov, častí programov k dátumu delimitácie.
(6) Zámery a ciele programov schválených vládou je možné zrušiť v priebehu rozpočtového roka len ak sa ruší príslušná časť programu. V súvislosti s prípravou návrhu štátneho rozpočtu na nasledujúci rozpočtový rok sa môžu formulovať nové ciele, prípadne aktualizovať ciele programov schválených vládou v predošlých rozpočtových rokoch. V priebehu rozpočtového roka je možné vykonať doplnenie nových cieľov programov schválených vládou do maximálneho povoleného počtu. V priebehu rozpočtového roka nie je možné meniť plánované hodnoty cieľov, dôvody prípadného neplnenia sa uvedú v ročnom hodnotení.

Čl. 8 
Monitorovanie a hodnotenie ^{6 )}
(1) Monitorovanie je priebežné posudzovanie plnenia cieľov programu počas celého obdobia jeho realizácie.
(2) Správca kapitoly vykonáva monitorovanie plnenia cieľov programov (vrátane medzirezortných programov). Aby bolo možné zistiť, či kapitola dosahuje výsledky stanovené v ročných cieľoch programov, je potrebné počas príslušného rozpočtového obdobia získavať údaje o plnení hodnôt merateľných ukazovateľov. Údaje sa získavajú z interných a externých zdrojov s prihliadnutím na dostupnosť údajov a optimálne náklady na ich zber a spracovanie. Účastník medzirezortného programu poskytuje údaje za svoj podprogram gestorovi na jeho vyžiadanie.
(3) Monitorovanie je zamerané najmä na porovnávanie očakávaných hodnôt stanovených v merateľných ukazovateľoch so skutočnosťou a porovnávanie rozpočtovaných výdavkov na plnenie programov, častí programov, prípadne cieľov so skutočnosťou. Monitorovanie sa vykonáva najmenej dvakrát ročne. Výsledky monitorovania využíva správca rozpočtovej kapitoly na operatívne riešenie zistených nedostatkov. Monitorovanie spoločných programov Európskej únie a Slovenskej republiky pre potreby Európskej komisie sa vykonáva v súlade s čl. 34-37 nariadenia Rady 99/1260/ES a Pracovným dokumentom 3 EK GD XVI – Ukazovatele monitorovania a hodnotenia.
(4) Správca kapitoly predkladá ministerstvu monitorovaciu správu do 60 dní po uplynutí prvého polroka. Monitorovacia správa obsahuje najmä:
a) porovnanie plánovaných a dosiahnutých výstupov a výsledkov, vrátane posúdenia prípadného nerovnomerného vecného plnenia vo vzťahu k vynaloženým výdavkom,
b) zistené nedostatky, najmä nevhodne stanovený cieľ, pri ktorom sa nedajú získať potrebné údaje o jeho plnení, neplnenie vopred stanoveného časového plánu na dosiahnutie cieľa, nevhodne stanovený merateľný ukazovateľ, ktorý nenaväzuje na cieľ a neodráža jeho plnenie,
c) návrhy na operatívne riešenie zistených nedostatkov, informáciu o realizovaných opatreniach správcu kapitoly na ich odstránenie.
(5) Hodnotenie programu, časti programu (ďalej len „hodnotenie“) je aktivita správcu kapitoly zameraná najmä na hodnotenie účinkov a dôsledkov plnenia programov, častí programov. Cieľom hodnotenia je najmä zlepšiť rozhodovanie a rozdeľovanie zdrojov poskytovaním spoľahlivých údajov o výsledkoch, výstupoch a účinkoch programov. Hodnotenie pozostáva z hodnotenia ex ante, ročného hodnotenia a hodnotenia ex post. Pri hodnotení sa posudzuje:
a) relevantnosť - posúdenie vzájomnej súvislosti priorít vlády, zámerov a cieľov programov. Porovnanie, do akej miery dosiahnuté výstupy a výsledky cieľov zabezpečujú plnenie zámeru programu. Zisťovanie, či sa dopĺňa, duplikuje alebo prekrýva niektorá časť programu s inými,
b) užitočnosť - porovnanie plánovaného, resp. dosiahnutého vplyvu cieľov programu s potrebami cieľovej skupiny,
c) stabilita - posúdenie perspektívnosti pôsobenia očakávaných kladných zmien vyplývajúcich z realizácie častí programu po ich ukončení (či sa očakávané kladné zmeny nestanú zastaranými v krátkom časovom období),
d) efektívnosť a hospodárnosť 7) - posúdenie efektívnosti vstupov k dosiahnutým výstupom. Posúdenie, či za rovnaké vstupy bolo možné získať vyššie výstupy alebo bolo možné za nižšie vstupy dosiahnuť rovnaké výstupy. Na posúdenie sa používajú najmä normy a porovnateľné programy,
e) účinnosť 7) - hodnotenie miery dosiahnutia cieľov programu, širších plánovaných aj neplánovaných prínosov a pozitívnych a negatívnych vplyvov realizácie programu. Hodnotenie účinnosti je podmienené merateľnosťou a overiteľnosťou cieľov.
(6) Hodnotenie ex ante nových politík, programov, častí programov vykonáva správca kapitoly pred zaradením programov, častí programov do programovej štruktúry kapitoly. Cieľom ex ante hodnotiacich štúdií je zber informácií a analýza viacerých variantov politiky a ich očakávané dôsledky. Hodnotenie ex ante je zamerané na prepojenie a zhodu medzi dlhodobými dôsledkami a účinkami programu vyjadrenými v zámere a v cieľoch programu a na posúdenie vzájomnej súvislosti priorít, zámerov a cieľov programov. Ďalej sa posudzuje miera vypovedacej schopnosti a aktuálnosti stanovených cieľov.
(7) Ročné hodnotenie vykonáva správca kapitoly so zameraním predovšetkým na efektívnosť, hospodárnosť a účinnosť cieľov. Správca kapitoly zváži možnosť posúdenia stability programov, častí programov a užitočnosti cieľov na základe dostupných informácií.
(8) Ročné hodnotenie bude obsahovať stručnú informáciu o splnení cieľov s využitím porovnania plánovaných a dosiahnutých hodnôt merateľných ukazovateľov. Pri významnej odchýlke od plánovaného výstupu alebo výsledku sa stručne uvedú ovplyvňujúce faktory. Hodnotenie môže byť rozšírené o posúdenie efektívnosti cieľa, najmä ak sú k dispozícií normy, s ktorými by sa dosiahnutá efektívnosť porovnala. Informácia o hodnotení cieľa sa vkladá do RIS-u.
(9) Do RIS-u sa vkladajú údaje o ročnom hodnotení podľa ods. 8 a údaje za programy a ich časti najmä:
a) plánované hodnoty merateľných ukazovateľov, aj za predchádzajúce roky (maximálne päť predchádzajúcich rokov),
b) skutočné hodnoty plánovaných merateľných ukazovateľov, aj za predchádzajúce roky (maximálne päť predchádzajúcich rokov) plnenia,
c) celková plánovaná suma výdavkov na všetky roky plnenia časovo ohraničeného programu a plánovaná suma výdavkov časovo neohraničeného programu na roky r, r+l a r+2,
d) suma výdavkov pri časovo ohraničených programoch, častiach programov za všetky roky plnenia a pri časovo neohraničených programoch, častiach programov za tri roky, ktoré predchádzajú hodnotenému roku,
e) suma výdavkov vykázaných za rok, ktorý predchádza hodnotenému roku,
f) suma výdavkov, z roku predchádzajúceho hodnotenému roku, ktoré sa predpokladali použiť v hodnotenom roku,
g) údaje o schválenom a upravenom rozpočte hodnoteného roka,
h) suma rozpočtových a mimorozpočtových výdavkov skutočne vyčerpaných za hodnotený rozpočtový rok,
i) suma nevyčerpaných výdavkov hodnoteného rozpočtového roka, ktorá sa predpokladá použiť v nasledujúcom roku,
j) suma výdavkov z predchádzajúcich rokov použitých v hodnotenom roku.
(10) Správca kapitoly, s použitím údajov podľa odseku 9 o vecnom a finančnom hodnotení všetkých cieľov, vypracuje stručnú správu za tie časti programov, ktoré obsahujú najdôležitejšie ciele z hľadiska priorít vlády. V správe sa vyhodnotí najmä celková účinnosť a užitočnosť cieľov, pozitívne a negatívne vplyvy výstupov a výsledkov realizovaných aktivít. Súčasťou správy gestora je aj hodnotenie medzirezortného programu. Účastník medzirezortného programu zabezpečí odoslanie údajov podľa odseku 9 gestorovi medzirezortného programu na jeho vyžiadanie.
(11) Správca kapitoly predkladá údaje ročného hodnotenia podľa odsekov 9 a 10 ministerstvu a na informáciu vláde ako súčasť záverečného účtu kapitoly.
(12) Hodnotenie ex post časovo ohraničených programov, častí programov sa vykoná do jedného roka po ich skončení. Hodnotiaca štúdia by mala byť zameraná na otázky relevantnosti, užitočnosti, stability, efektívnosti, hospodárnosti a účinnosti programu a častí programu. Mala by tiež vyhodnotiť, či plnenie programu, časti programu neviedlo k negatívnym vplyvom alebo neefektívnosti. Hodnotiaca štúdia by mala obsahovať najmä opis programu, objasnenenie cieľov, ako aj potrieb, na riešenie ktorých sa program zameriava, identifikáciu možného kauzálneho vzťahu medzi činnosťami a dôsledkami programu, identifikáciu možnej úrovne prínosov, ktorú možno hodnotiť (priebežné prínosy, konečné prínosy), určenie ukazovateľov prínosov a kritérií, ktoré sa budú používať na hodnotenie účinnosti, identifikáciu faktorov, ktoré môžu mať vplyv na prínosy. Vykonať hodnotenie a vypracovať hodnotiacu štúdiu môžu aj externé hodnotiteľské tímy.
(13) Hodnotiaca štúdia podľa odseku 12 sa za časovo neohraničené programy, časti programov vypracováva periodicky v intervale štyroch rokov.

Čl. 9
(1) Tento pokyn sa prvý krát uplatní pri zostavení návrhu štátneho rozpočtu na roky 2005 až 2007. 
(2) Na realizáciu, hodnotenie a kontrolu programov v roku 2004 sa vzťahuje článok 7, článok 8 okrem ods. 8, 11, 12, článok 9 ods. 4 až 7 a ods. 9 a článok 11 Metodického pokynu Ministerstva financií SR č. 1532/2003-41 pre implementáciu programového rozpočtovania do systému prípravy návrhu štátneho rozpočtu SR, jeho realizácie a hodnotenia.
(3) Článok 8 ods. 12 a 13 tohto pokynu sa prvý krát uplatnia pre časovo ohraničené programy, časti programov, ktoré budú skončené v roku 2006 a tie časovo neohraničené programy, časti programov, ktoré vláda schválila v roku 2005. 
(4) Článok 8 ods. 6 tohto pokynu sa prvý krát uplatní pre politiky, programy, časti programov, ktoré budú zaradené do programových štruktúr kapitol v návrhu štátneho rozpočtu na rok 2007. 
(5) Zrušuje sa Metodický pokyn Ministerstva financií SR č. 1532/2003-41 pre implementáciu programového rozpočtovania do systému prípravy návrhu štátneho rozpočtu SR, jeho realizácie a hodnotenia (uverejnený vo Finančnom spravodajcovi č.8/2003).

Ivan Mikloš, v.r.
podpredseda vlády a minister financií

Poznámky pod čiarou
1) Opatrenie je prostriedok, ktorým sa v priebehu programovacieho obdobia uskutočňuje priorita programového dokumentu.
2) V prípade, ak sa zamestnanci podieľajú na plnení viacerých programov je možné postupovať tak, že sa rozdelia výdavky na ich mzdy do programov príslušným podielom ich účasti na plnení programov „ekvivalent pracovníka na plný úväzok“.
3) Napríklad zákon č.231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov.
4 ) Zákon č. 203/2001 Z. z. o Agentúre na podporu vedy a techniky v znení zákona č. 132/2002 Z. z.
5) Zákon č. 553/2001 Z. z. o zrušení niektorých štátnych fondov, o niektorých opatreniach súvisiacich s ich zrušením a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
6) Pri spracovaní boli použité zdroje informácií: Managing Public Expediture (OECD 2001), EK GD XVI Pracovný dokument 3 Ukazovatele monitorovania a hodnotenia.
7) Zákon č. 502/2001 Z. z. o finančnej kontrole a o vnútornom audite a zmene a doplnení niektorých zákonov.