Ako bude fungovať riešenie krízy v eurozóne (ESM)
Aktualizované dňa: 25.03.2011 06:00
Európsky stabilizačný mechanizmus - stručné zhrnutie základných elementov:
Dňa 21. marca 2011 bola na stretnutí ministrov Eurozóny schválená konečná podoba Európskeho stabilizačného mechanizmu (ďalej len „ESM“), ktorý bude pokračovateľom agendy zabezpečovania stability v Eurozóne po predchodcovi, Európskom finančnom stabilizačnom nástroji (ďalej len „EFSF“). ESM bude externým zdrojom finančnej pomoci pre členské štáty Eurozóny po júni 2013. Jeho efektívna úverová kapacita bude 500 miliárd eur, pričom tento objem sa bude minimálne raz za päť rokov prehodnocovať. Cieľom ESM bude získať financovanie na poskytnutie finančnej pomoci členom Eurozóny vo finančných ťažkostiach. ESM obdrží sankčné platby členských štátov, ktoré si neplnia povinnosti vyplývajúce z Paktu rastu a stability a vykazujú makroekonomické nezrovnalosti.
Inštitucionálny rámec
ESM sa založí prostredníctvom multilaterálnej zmluvy medzi členskými štátmi Eurozóny. Bude mať formu medzivládnej organizácie založenej podľa pravidiel medzinárodného práva verejného, so sídlom v Luxemburgu. V prílohe zakladajúcej zmluvy bude štatút ESM.
Správa ESM
ESM bude spravovať Rada Guvernérov, pozostávajúca z ministrov financií členských štátov Eurozóny s hlasovacím právom a z dvoch pozorovateľov: Komisára pre ekonomické a menové záležitosti a Guvernéra Európskej centrálnej banky. Rada si zvolí hlasovaním svojho Predsedu. O poskytnutí finančnej pomoci, podmienkach poskytnutia finančnej pomoci, úverovej kapacite ESM a zmenách ponuky nástrojov financovania rozhoduje Rada Guvernérov jednohlasnou väčšinou, ktorej nebráni, ak sa niektorý z členov zdrží hlasovania. O ostatných rozhodnutiach sa hlasuje kvalifikovanou väčšinou, ak sa nerozhodne inak.
Rada Riaditeľov bude vykonávať úlohy, ktoré na ňu deleguje Rada Guvernérov. Každý člen ESM navrhne jedného riaditeľa a jedného jeho alternáta. Všetky rozhodnutia Rady Riaditeľov budú musieť byť schválené kvalifikovanou väčšinou. Rade Riaditeľov bude predsedať Manažujúci riaditeľ, ktorého ustanoví Rada Guvernérov.
Pomer hlasov bude na základe podielu na ESM, kvalifikovaná väčšina bude 80% hlasov.
Kapitálová štruktúra
ESM bude mať spolu 700 miliárd upísaného základného imania. 80 miliárd z tejto sumy bude vo forme splateného kapitálu (polovica splatená do júla 2013, zvyšok v priebehu nasledujúcich troch rokov). Zvyšná časť bude vo forme kapitálu splatného na požiadanie a záruk v celkovej výške 620 miliárd eur. Pomer príspevkov je vypočítaný na základe korigovaného ECB kľúča – túto korekciu budú využívať krajiny s HDP nižším než 75% priemeru EÚ. Akákoľvek členská krajina, ktorá sa pridá do ESM po júli 2013, doplatí kapitál rovnakým spôsobom ako ostatní členovia ESM.
V prípade, že sa ESM neaktivuje a efektívna úverová kapacita neklesne pod 500 miliárd eur, budú členom vyplácané dividendy zo splateného kapitálu po odpočítaní prevádzkových nákladov.
Dlhové nástroje
Finančná pomoc sa poskytne na základe prísnych podmienok a prostredníctvom úverov. ESM však môže výnimočne intervenovať na primárnych trhoch na základe programu makroekonomickej obnovy a prísnych podmienok, ak o tom jednohlasne rozhodne Rada Guvernérov.
Podpora stability prostredníctvom ESM:
ESM môže poskytnúť krátkodobú alebo strednodobú stabilizačnú pomoc členskému štátu s vážnymi finančnými problémami. Prístup k financovania je podmienený prísnymi podmienkami. Dĺžka programu a splatnosť úveru bude závislá od druhu problémov a vyhliadkach členského štátu na opätovné získanie prístupu na finančné trhy.
Podporné intervencie na primárnom trhu:
ESM môže nakupovať dlhopisy členského štátu v ťažkostiach na primárnych trhoch, s cieľom maximalizovať efektívnosť nákladov finančnej pomoci.
Rada Guvernérov môže prehodnotiť súbor dlhových nástrojov a zmeniť ich ponuku.
ESM bude pri poskytovaní finančnej pomoci úzko spolupracovať s Medzinárodným menovým fondom (ďalej len „MMF“). MMF bude participovať na technickej aj finančnej úrovni.
Aktivovanie finančnej pomoci, monitorovanie programu a sledovanie
Finančná pomoc ESM bude aktivovaná na základe žiadosti členského štátu v ťažkostiach adresovaná ostatným členským štátom Eurozóny. Rada Guvernérov požiada Komisiu v spolupráci S ECB prehodnotiť existenciu rizika finančnej stability Eurozóny a vykonať analýzu udržateľnosti verejného dlhu konkrétnej krajiny (toto aj v spolupráci s MMF). Ak bude potrebná stabilizačná podpora, prehodnotí sa aj miera zahrnutia súkromného sektora. Následne poverí Rada Guvernérov Komisiu vyjednať Memorandum o porozumení. Komisia navrhne Rade rozhodnúť o programe makroekonomickej obnovy a Rada Guvernérov rozhodne o poskytnutí finančnej pomoci. Dodržiavanie podmienok bude kontrolovať Komisia a MMF v spolupráci sa ECB. Rada môže na základe návrhu Komisie a po prediskutovaní v Rade Guvernérov rozhodnúť o sledovaní štátu aj po ukončení programu a to až do doby, kým nesplatí poskytnutú finančnú pomoc.
Oceňovanie úverov
O štruktúre oceňovania rozhodne Rada Guvernérov. ESM stanoví pevnú alebo premenlivú úrokovú sadzbu. Systém financovania bude podobný ako u MMF, cena úverov zohľadní prevádzkové náklady ESM ako aj možné riziká. Úroková miera bude pozostávať z nákladov na financovanie, príplatku 200 bázických bodov na celý úver ako aj príplatku 100 bázických bodov za zvyšné časti úveru nesplatené po troch rokoch od ich splatnosti.
Pre úvery s pevnou sadzbou so splatnosťou nad tri roky bude sadzba vážený priemer 200 bázických bodov za prvé tri roky a 200 + 100 bázických bodov za nasledujúce roky.
Systém financovania bude pravidelne prehodnocovaný.
Účasť súkromného sektora
Ak členský štát prijme finančnú pomoc, bude sa od neho očakávať adekvátne a primeranú účasť súkromného sektora.
a) Ak sa na základe analýzy udržateľnosti dlhu ukáže, že program makroekonomickej obnovy dokáže vrátiť verejný dlh na udržateľnú úroveň, štát príjemca uskutoční kroky, ktorými posmelí hlavných súkromných investorov, aby si ponechali svoje expozície v krajine.
b) Ak sa na základe analýzy udržateľnosti dlhu ukáže, že program makroekonomickej obnovy nedokáže vrátiť verejný dlh na udržateľnú úroveň, štát príjemca bude musieť začať v dobrej viere rokovať so svojimi veriteľmi o ich aktívnej účasti na obnovovaní udržateľnosti dlhu. Poskytnutie finančnej pomoci bude záležať od dôveryhodného plánu štátu zabezpečiť adekvátne a primerané zúčastnenie súkromného sektora. Pri rokovaní so svojimi veriteľmi sa bude členský štát držať zásad proporcionality, transparentnosti, férovosti a cezhraničnej koordinácie.
Do všetkých nových vládnych dlhopisov s dobou splatnosti presahujúcou jeden rok budú zahrnuté tzv. klauzuly spoločného postupu (ďalej len „KSP“), ktoré zabezpečia dohodu medzi štátom a jeho súkromnými veriteľmi na účasti súkromného sektora. Tieto klauzuly budú identické a štandardizované pre všetky členské štáty Eurozóny, harmonizované s podmienkami ich dlhopisov.
ESM bude mať, podobne ako aj MMF, status prednostného veriteľa s výnimkou postavenia voči MMF.
Ďalšie ustanovenia
EFSF bude fungovať aj po júni 2013 za účelom spravovania nesplatených dlhopisov.
Ad hoc sa môžu k ESM pridať aj nečlenovia Eurozóny a požičiavať budú na základe bilaterálnej dohody s dlžníckym štátom popri ESM.