Čo sedí a čo nie v debate o financovaní súkromných škôl
7. júla 2025, odkaz na mediálny blog publikovaný Inštitútom vzdelávacej politiky
Revízia výdavkov na základné a stredné školy otvorila širokú verejnú diskusiu, často však s nepresnými či až zavádzajúcimi tvrdeniami. Najväčšia pozornosť sa venovala téme financovania súkromných škôl. V revízii sme upozornili, že súkromné školy majú napriek rovnakej dotácií na žiaka oproti verejným isté výhody. Pre spravodlivejší systém sme preto odporučili úpravu ich financovania, nenavrhli sme však konkrétne riešenie.
Okrem financovania v diskusiách rezonuje aj otázka vzdelávania sociálne a zdravotne znevýhodnených žiakov, či predstava, že súkromné školy poskytujú kapacitu pre žiakov tam, kde dopyt nedokážu pokryť verejné školy. V diskusii sa však objavujú aj ničím nepodložené názory, ako napríklad strašenie možným zánikom súkromných škôl.
Na revízii výdavkov sme spolupracovali s Inštitútom vzdelávacej politiky a považujeme za dôležité uviesť 9 faktov, ktoré treba mať na pamäti pri diskusii o financovaní škôl.
- Rovnakú podporu majú mať školy s rovnakými povinnosťami
Revízia výdavkov na základné a stredné školy otvára dôležitú otázku férovosti. Niektoré súkromné a cirkevné školy v praxi obmedzujú prístup niektorých detí k vzdelaniu napr. výškou školného, selektívnym prijímaním alebo absenciou spádovej povinnosti. Je preto na mieste diskutovať, či by mali byť súkromné a cirkevné školy financované rovnakým spôsobom ako školy, ktoré sú povinné prijímať všetky deti bez rozdielu.
Argument, že rodičia platia tiež dane a ich deti by mali mať od štátu rovnakú podporu platí, ak by súkromné školy mali aj rovnaké povinnosti. Podobne to vidia aj v Holandsku, kde sú súkromné školy rovnocenné verejným a dostávajú rovnaké verejné financovanie iba v prípade, ak spĺňajú štátom stanovené podmienky. Okrem toho však existujú aj súkromné školy bez verejného financovania. V Česku majú súkromné školy základnú dotáciu od štátu o desiatky percent nižšiu ako verejné školy a na zvýšenú dotáciu majú nárok až po splnení stanovených kritérií – majú napríklad zakázané tvoriť zisk resp. ho musia celý vynaložiť na vzdelávanie a musia mať priaznivé hodnotenie školskej inšpekcie. Niektoré súkromné školy – napríklad stredné – sa však na 100 % normatívu nemôžu dostať ani pri splnení všetkých kritérií.
- Štát v súčasnosti financuje súkromné a verejné školy rovnakým kľúčom
Slovensko má najvyšší podiel financovania súkromných škôl z verejných zdrojov spomedzi krajín, kde môžu neverejné školy vyberať poplatky. Normatívne financovanie má v súčasnosti rovnaké pravidlá pre všetky školy bez ohľadu na zriaďovateľa. Platí, že škola rovnakého druhu (napr. základná) s rovnakým zložením žiakov a učiteľov dostáva rovnaké finančné prostriedky, či je zriadená obcou, súkromnou právnickou osobou alebo cirkvou.
Neplatí teda, že súkromné a cirkevné školy dostávajú na vzdelávanie detí menej ako verejné. Keďže výslednú výšku pridelených prostriedkov na konkrétnu školu ovplyvňuje skladba žiakov, kvalifikačná štruktúra učiteľov a druh školy, nie je vhodné porovnávať školy na základe priemerných pridelených prostriedkov prepočítaných na žiaka.
- Cieľom navrhovaných zmien je spravodlivejší systém financovania
Aktuálne navrhovaná legislatíva ponecháva školám možnosť zvoliť si model fungovania a financovania. Neverejné školy budú môcť byť naďalej financované v plnej výške z verejných zdrojov, teda podobne ako doposiaľ, ak splnia podmienky kladené aj na verejné školy. Obdobné nastavenie financovania, resp. obmedzenie výšky financovania neverejných škôl zo štátnych zdrojov je prítomné aj v iných krajinách.
V Česku je základná dotácia pre súkromné školy určená ako určité percento priemerných výdavkov verejných škôl, napr. v prípade základných škôl je to 60 %. Škola sa môže uchádzať o zvýšenú dotáciu (80 – 100 %) za predpokladu, že vynaložia celý zisk na vzdelávania a musia mať priaznivé hodnotenie školskej inšpekcie. Zároveň v prvom roku existencie súkromná škola poberá vždy iba základnú dotáciu.
- Žiakov so zdravotným znevýhodnením vzdelávajú zväčša verejné školy
Počet aj podiel žiakov so zdravotným znevýhodnením je vyšší vo verejných školách, aj keď rozdiely v ich podiele sú malé (títo žiaci tvoria približne 10,4 % na bežných verejných základných školách a 9,5 % na neverejných ZŠ). Výnimkou môžu byť žiaci s vybraným zdravotným znevýhodnením. Príkladom sú žiaci s autizmom, ktorí sú častejšie vzdelávaní v súkromných základných školách – 1,5 % v porovnaní s 0,6 % vo verejných školách.
Každopádne platí, že k inklúzii žiakov v školách bez ohľadu na zriaďovateľa by mal prispievať aj zavedený systém podporných opatrení a ich financovanie nad rámec normatívov. To znamená, že súkromné aj verejné školy dostávajú na vzdelávanie týchto žiakov rovnakú podporu.
- V obciach s viacerými školami navštevujú sociálne znevýhodnení žiaci častejšie verejné školy
Súkromné školy sa v porovnaní s verejnými častejšie nachádzajú v obciach s nižším výskytom žiakov v riziku segregácie. Podľa monitoringu rizika segregácie Ministerstva školstva pôsobí až 80 % súkromných základných škôl v obciach, kde podiel žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia, z domácností v hmotnej núdzi alebo s rómskym materinským jazykom (ďalej len žiaci v riziku) nepresahuje 5 %. Verejné školy sú rozložené rovnomernejšie, pričom v takýchto obciach sa nachádza 61 % z nich.
V prostredí, kde majú rodičia reálnu možnosť voľby školy, sa znevýhodnení žiaci sústreďujú prevažne vo verejných školách, čo prispieva k prehlbovaniu sociálnej segregácie. Na miestach, kde verejné a neverejné školy pôsobia paralelne a zároveň sa v obci nachádzajú žiaci z rizikového prostredia, sú viditeľné výrazné rozdiely v ich rozložení medzi jednotlivými typmi škôl. V týchto obciach sú žiaci v riziku výrazne častejšie koncentrovaní vo verejných školách. Priemerný podiel žiakov v riziku dosahuje vo verejných školách 7 %, v cirkevných školách 2,6 % a v súkromných školách len 0,9 %. Regionálne rozdiely sú ešte výraznejšie – napríklad v Košickom kraji predstavujú žiaci v riziku až 16 % žiakov verejných škôl, zatiaľ čo v cirkevných školách ide o 4 % a v súkromných školách len o 1 %.
Súkromné a cirkevné školy nie sú hlavným zdrojom sociálnej segregácie – ide o širší systémový problém, ktorý sa prejavuje aj medzi verejnými školami a v ich vnútri. Podľa OECD je príspevok neverejných škôl k segregácii znevýhodnených žiakov na Slovensku aj vzhľadom na menšiu početnosť týchto škôl nižší.
- Súkromné školy nevyužívajú školné primárne na nájom
Školné nie je využívané primárne na nájom, väčšina je využitá na mzdy a služby. V roku 2024 vybrali súkromné školy na poplatkoch približne 44 mil. eur. Celkové nájomné ich stálo 11,7 mil. eur, pričom iba 3,4 mil. eur bolo krytých zo školného . Zvyšná časť bola hradená predovšetkým z normatívneho financovania. Je však pravdou, že súkromné školy dávajú v priemere na nájom priestorov výrazne viac než verejné či cirkevné školy (cca 1 % výdavkov). Ide o približne 5 % ich výdavkov a je to legitímna téma na zváženie pri úvahách o úprave financovania. Aj tu však platí, že to nie je možné paušalizovať. Niektoré súkromné školy nevynakladajú na nájom žiadne prostriedky, zatiaľ čo iné minuli na nájom aj viac ako 300 tisíc eur.
- Efektívnejšie hospodárenie súkromných škôl nie je možné potvrdiť
V Revízii výdavkov sme sa pozreli aj na to, ako školy hospodária s verejnými prostriedkami. Hoci sme zmapovali rozdiely v štruktúre výdavkov podľa zriaďovateľa, samotné čísla ešte nehovoria nič o efektívnosti.
Súkromné a cirkevné školy nemusia povinne zverejňovať zmluvy, objednávky, faktúry, čo znižuje dohľad nad tým, ako využívajú verejné zdroje. Poukázal na to aj Najvyšší kontrolný úrad už v roku 2023. Ministerstvo školstva preto navrhuje zmenu zákona, ktorá by zverejňovanie všetkých dôležitých dokumentov zaviedla pre všetky školy bez ohľadu na zriaďovateľa. Takéto pravidlá by zabezpečili lepší prehľad o tom, ako školy nakladajú s verejnými prostriedkami, bez ohľadu na to, kto ich zriaďuje.
- Súkromné školy nesuplujú nedostatok miest vo verejných školách
V ojedinelých prípadoch takáto situácia môže nastať, rozhodne však nejde o plošný problém. V krajských mestách, kde sa nachádza asi 60 % súkromných škôl, bolo podľa prieskumu MŠVVaM v roku 2023 viac ako 14-tisíc voľných miest vo verejných školách. Ani na úrovni jednotlivých ročníkov pritom nikde miesta nechýbali – v každom krajskom meste bolo v každom ročníku minimálne 50 voľných miest.
- Platy učiteľov sú podobné, rozdiel je v počte žiakov na učiteľa
V roku 2024 zarábali učitelia v základných školách zriadených obcami v priemere 1 894 eur, zatiaľ čo v súkromných školách to bolo 1 972 eur. Na gymnáziách zriadených vyššími územnými celkami bol priemerný plat 2 016 eur, kým v súkromných gymnáziách dosiahol 2 138 eur. Naopak, v prípade stredných odborných škôl bol vyšší priemerný plat zaznamenaný vo verejných školách (1 975 eur vs. 1880 eur v súkromných). Tieto rozdiely môžu byť spôsobené odlišnou kvalifikačnou či vekovou štruktúrou učiteľov. Výraznejší rozdiel je však v počtoch žiakoch na učiteľa, v súkromných školách s poplatkami pripadá na 1 učiteľa 9,8 žiaka, vo verejných 12.
Blog vznikol v spolupráci s Inštitútom vzdelávacej politiky