* Ilustračné znázornenie[Zobrazuje sa optimalizovaná verzia stránky pre slabo vidiacich alebo špecializované či staršie prehliadače.] Prejsť na pôvodnú verziu...
Pokračuj v čítaní alebo preskoč na menu. Ďalšie možnosti: Začiatok stránky; Zoznam sekcií; Vyhľadávanie; Pätičkové informácie.
Tradične sa projekty obstarávajú spôsobom, že štát si pripraví projektovú dokumentáciu a obstará stavebnú spoločnosť, ktorá bude projekt realizovať. Pri PPP projektoch je rozdiel v tom, že sa obstaráva koncesionár, ktorý pripraví finálnu projektovú dokumentáciu, projekt postaví, zafinancuje a počas dlhého obdobia (napr. 30 rokov) projekt prevádzkuje a investuje do jeho údržby tak, aby ho odovzdal po skončení koncesie štátu v dobrom stave.
Pojem verejno-súkromné partnerstvá (PPP projekty) pochádza z anglického výrazu public–private partnership. PPP projektami sa rozumejú projekty, ktorých cieľom je zabezpečenie verejných služieb alebo verejnej infraštruktúry a ktoré spĺňajú nasledovné podmienky:
Pri tvorbe PPP projektov by sa mala zohľadňovať rozdielna schopnosť verejného a súkromného sektora znášať riziká. Výsledkom správneho rozdelenia rizík sú projekty pri ktorých nedochádza k oneskoreniam, alebo predraženiu a zároveň sa poskytujú verejné služby vo vysokej kvalite. Popri týchto výhodách PPP zároveň pri splnení určitých podmienok poskytuje priestor na rozšírenie verejnej infraštruktúry bez navýšenia dlhu a deficitu verejného sektora. Dosiahne sa tým zosúladenie výdavkov na verejnú infraštruktúru s jej životným cyklom. V štátoch západnej Európy má realizácia verejných investícii formou PPP dlhú tradíciu, a používa sa pri rozsiahlom okruhu verejných služieb, vrátane školstva, zdravotníctva, budovania verejnej dopravnej infraštruktúry a telekomunikačných sietí.
Základnou a nevyhnutnou podmienkou pre to, aby sa akákoľvek investícia realizovala formou PPP, by malo byť to, že takýto prístup musí prinášať zvýšenú efektívnosť pre verejný sektor, ktorá sa často označuje aj ako „hodnota za peniaze“ (value for money) v porovnaní s tradičným obstarávaním diela. To znamená, že daná investícia sa realizuje za nižšie náklady, alebo že pri rovnakých vynaložených nákladoch dostanú daňovníci kvalitnejšie služby.
Z hľadiska dopadu na verejné financie, tradične obstaraný projekt si vyžaduje prostriedky v čase výstavby (okamžitý vplyv na deficit a na dlh), pričom nepočíta dopredu s potrebou prostriedkov na prevádzku a údržbu. PPP projekty v SR sú koncipované tak, že štát začne za používanie infraštruktúry platiť ročné platby až po jej odovzdaní do užívania (vplyv na deficit napr. až od 5. roku projektu, bez vplyvu na dlh). Schematické znázornenie nižšie.
* Ilustračné znázornenie
Pri PPP projektoch je veľmi dôležité, akým spôsobom sa rozdelia riziká vyplývajúce z projektu medzi súkromný a verejný sektor. Každý projekt má tieto základné riziká: riziko výstavby, dostupnosti a dopytu. Vo väčšine prípadov preberá súkromný investor riziko výstavby, teda najmä to, že investícia bude realizovaná pri plánovaných nákladoch a v primeranom čase. Podľa toho, ktoré z ostatných dvoch rizík preberá súkromný sektor, rozlišujeme dva základné druhy PPP. Môžu existovať aj kombinácie týchto dvoch druhov PPP.
Riziko dopytu je riziko, či bude o službu taký záujem koncových užívateľov, ako projekt predpokladal. V takomto PPP projekte nesie súkromný partner okrem rizika výstavby aj riziko dopytu, resp. riziko správneho odhadnutia dopytu. Ide o projekty, kde subjekt verejnej správy platí súkromnému partnerovi poplatky v závislosti od počtu zákazníkov užívajúcich danú infraštruktúru, resp. zákazníci platia priamo súkromnému partnerovi.
Riziko dostupnosti je riziko, že služba nebude dostupná podľa vopred dohodnutých parametrov (napríklad v istom množstve alebo kvalite). Pri tomto druhu PPP projektu nesie súkromný partner okrem rizika výstavby aj riziko dostupnosti. Používa sa najmä v prípadoch, keď predpokladaný počet zákazníkov nebude dostatočný alebo je ťažko odhadnuteľný. Preto subjekt verejnej správy platí nezávisle od počtu užívateľov. Platby sa však zastavujú, resp. obmedzujú, ak infraštruktúra nie je prevádzkyschopná, či nesplňuje stanovené parametre, teda nie je dostupná.
Koniec obsahu.
Nachádzate sa tu:
Pokračuj v menu alebo choď do inej sekcie.
Pokračovanie menu:
Pokračuj v čítaní alebo preskoč na menu. Ďalšie možnosti: Začiatok stránky; Zoznam sekcií; Vyhľadávanie; Pätičkové informácie.