[Zobrazuje sa optimalizovaná verzia stránky pre slabo vidiacich alebo špecializované či staršie prehliadače.] Prejsť na pôvodnú verziu...
Pokračuj v čítaní alebo preskoč na menu. Ďalšie možnosti: Začiatok stránky; Zoznam sekcií; Vyhľadávanie; Pätičkové informácie.
12. júna 2026, odkaz na mediálny blog
V júni 2026 oslavuje Útvar hodnoty za peniaze na Ministerstve financií SR svoje 10. narodeniny. Pri tejto príležitosti sme sa obzreli späť a vybrali 10 míľnikov, ktoré formovali nielen samotnú inštitúciu, ale aj fungovanie štátu.
Na Útvare hodnoty za peniaze sa do rozhodovania štátu snažíme priniesť logiku, dáta a zameranie na výsledky. Pozeráme sa, či dostávame naozaj najlepší možný výsledok za to, čo platíme z daní. Odbornými podkladmi tak pomáhame vedeniu ministerstiev a vláde robiť informovanejšie rozhodnutia. Aké míľniky nás pri tom formovali?
Za úvodný veľký míľnik považujeme zavedenie princípov hodnoty za peniaze do riadenia štátu. Všetko sa začalo štúdiou „Najlepší z možných svetov“. Za túto iniciatívu sa postavilo množstvo odborníkov a odborníčok a vďaka podpore vtedajšieho ministerstva financií dostal projekt zelenú. V začiatkoch boli kľúčovou aktivitou revízie výdavkov.
Vznik ÚHP nebol izolovaný krok, ale súčasť širšej snahy zmeniť fungovanie štátu smerom k väčšiemu využívaniu dát a analýz. Paralelne sa začali budovať analytické kapacity aj na ďalších ministerstvách. Podnetom boli tri projekty z fondov EÚ zamerané na budovanie analytických kapacít vrátane vzdelávania. Vznikla metodika rozvoja analytických jednotiek a postupne aj sieť viacerých analytických jednotiek. Spolupráca a koordinácia jednotiek pokračuje dodnes.
Jedným z prvých veľkých krokov ÚHP boli už spomínané revízie výdavkov. Revízie sú štandardným nástrojom v krajinách OECD. Štát si nimi pravidelne „upratuje“ vo vlastných výdavkoch a politikách. Už v roku 2016, krátko po vzniku ÚHP, sa spustili pilotné revízie pre oblasti zdravotníctva, dopravy a informatizácie. Zároveň vznikla metodika, ktorá nastavila, ako majú takéto revízie prebiehať a vyzerať. Za 10 rokov sme vypracovali a zverejnili 24 revízii výdavkov. S pilotnými revíziami nám pomáhal aj Inštitút finančnej politiky.
Od roku 2020 majú revízie oporu v zákone a musia sa vykonávať pravidelne. Postupne sa mení aj ich charakter. Od veľkých sektorových analýz, ako bola revízia výdavkov celého zdravotníctva, sa posúvame k detailnejším témam, napríklad nemocnice, lieky či ambulantná starostlivosť.
Dôležitý je aj prechod z analýzy do praxe, teda pretavenie odporúčaní z revízií výdavkov do konkrétnych legislatívnych a politických opatrení. V školstve sa podarilo prepojiť zvyšovanie platov učiteľov s implementáciou opatrení z revízie výdavkov. Prispeli sme tiež k nastaveniu spravodlivejšieho regionálneho odmeňovania učiteľov. Zároveň sa nastavilo prehľadnejšie a spravodlivejšie financovanie základných a stredných škôl a robia sa kroky na zvýšenie kvality a zlepšenie výsledkov škôl cez optimalizáciu siete. Z Revízie výdavkov na väzenstvo vychádza postupné navyšovanie počtu probačných a mediačných úradníkov aj legislatívna zmena, ktorá na nich presúva vybrané kompetencie zo sudcov. V praxi sa tým uľahčuje ukladanie alternatívnych trestov.
Viacero úspechov je viditeľných aj v oblasti zdravotníctva, detailnejšie v bode 9.
Ďalším veľkým míľnikom pre našu prácu bolo uznesenie vlády z júna 2017, ktorým sa zaviedlo systematické hodnotenie investičných projektov. Do prípravy projektov sa zaviedlo systematické porovnávanie nákladov, prínosov a alternatív. Štúdie sa začali pripravovať podľa jednotnej metodiky, po vypracovaní a zverejnení ich hodnotí ÚHP. Tento prístup má aj zákonné ukotvenie a povinnosť sa týka projektov nad 10 mil. eur v oblasti IT a nad 40 mil. eur pri ostatných.
Hodnotenia dávajú manažérom a politikom návrhy na zlepšenie projektov. Najväčšiu pridanú hodnotu majú práve na začiatku projektu, kedy je možné prípadné problémy zachytiť včas a upraviť ho bez väčších komplikácií. Nie sú záväzné, no ich zverejňovanie prispieva k väčšej transparentnosti a verejnej diskusii. Doteraz sme zverejnili 225 hodnotení pre veľké projekty a niekoľko desiatok ich aktualizácií.
ÚHP sa spolu s ďalšími analytickými jednotkami a rezortmi podieľal na vzniku jedného z najväčších strategických dokumentov posledných rokov. Plán obnovy a odolnosti dal Slovensku možnosť využiť viac ako 6 miliárd eur na reformy a investície, ktoré nás posunú vo vzdelávaní, zdravotníctve či digitalizácii. Smer reformám nastavila diskusná štúdia ministerstva financií Moderné a úspešné Slovensko s množstvom návrhov, na ktorých sme predtým pracovali. Cez POO sa ich podarilo premeniť na konkrétne opatrenia.
Plán obnovy tak ukázal, že analytická práca vie reálne ovplyvniť veľké rozhodnutia štátu a že keď sú dobré riešenia pripravené vopred, štát ich pri vhodnej príležitosti dokáže využiť.
Za veľkú vec považujeme prenesenie analytických zistení a odporúčaní do rozhodnutí vlády. Niektoré naše návrhy zamerané na efektívnejšiu každodennú prevádzku štátu boli schválené ako princípy, ktorými sa majú riadiť ministerstvá a verejné inštitúcie. Osvojiť by si napríklad mali najlepšiu prax poisťovania štátneho majetku. Vláda tiež na základe našej analýzy upravila procesy pri nákupe energií.
Odštartovali sme aj systematické hodnotenie zmlúv na prevádzku IT systémov (tzv. SLA zmluvy). Výsledky sa dnes premietajú priamo do praxe – efektívnejším nastavením nových či pokračujúcich zmlúv sa už podarilo dosiahnuť časť úspor.
Na každodenné fungovanie štátu sa pozeráme už 10 rokov. Riešili sme tiež odmeňovanie verejných zamestnancov a ich štruktúru, analyzovali výdavky na nájmy, hodnotili efektívnosť jednotlivých dotácií či otvorili tému s fiktívnymi živnosťami.
V doprave sa nám tiež podarilo zlepšiť plánovanie a rozhodovanie o veľkých investíciách. Spolu s ministerstvom dopravy sme na základe reálnych potrieb pripravili dokumenty Priority vo výstavbe cestnej infraštruktúry a železničnej infraštruktúry, na ktoré nadväzujú konkrétne harmonogramy výstavby. Tie umožňujú viesť vecnejšiu verejnú diskusiu o tom, ktoré projekty majú pred inými prednosť a prečo. Pri hodnoteniach projektov sú úspechom konkrétne úspory. Po konzultácii s NDS sa pri R8 v ďalšej príprave uvažovalo s variantmi lacnejšími o 300 – 600 mil. eur oproti pôvodnému zámeru a pri D3 sa na základe našich databáz išlo do verejného obstarávania s nižším odhadom nákladov, čo následne potvrdili aj samotné súťaže.
Podieľali sme sa na tvorbe strategického Plánu dopravnej obslužnosti a jeho zavádzaní do praxe cez nový grafikon vlakovej dopravy. Zaviedol viac vlakov v pravidelných intervaloch, prilákal viac cestujúcich, zvýšil tržby a zároveň zlepšil efektívnosť, keďže štát dokáže pri porovnateľných nákladoch zabezpečiť viac dopravy. Efektívnosť železničnej dopravy sme sa snažili zvyšovať aj auditmi ZSSK a ŽSR a cez nové prevádzkové zmluvy medzi štátom a železničnými spoločnosťami. Darí sa nám tiež upriamovať pozornosť na dôležité témy, ako je stav mostov na Slovensku, o ktorom sa intenzívne diskutuje od zverejnenia blogu v roku 2024. V ňom sme okrem pomenovania problému navrhli a vyčíslili rôzne scenáre rýchlejších rekonštrukcií.
Jedným z aktuálnejších míľnikov je vytvorenie národného dopravného modelu AMDY v spolupráci s Inštitútom dopravnej politiky. Ide o nový analytický nástroj, ktorý simuluje osobnú a nákladnú dopravu od miesta vzniku cez voľbu cieľa, dopravného prostriedku až po hľadanie optimálnej trasy. Model umožňuje simulovať zmenu demografie a mobility obyvateľstva, vznik nových pracovných miest, výstavbu novej alebo úpravu existujúcej infraštruktúry. Jeho súčasťou sú výhľadové prognózy až do roku 2050. Jeho cieľom je zjednotiť dopravné analýzy, zlepšiť dopravné prognózy a podporiť prípravu investícií do infraštruktúry prostredníctvom štúdií uskutočniteľnosti, ekonomických hodnotení a priorizácie dopravných projektov. Model si osvojili analytici, akademici aj projektanti a je súčasťou prípravy viacerých aktuálnych cestných i železničných projektov.
Aj v komplexnom sektore ako zdravotníctvo sme ukázali, že sa dá posunúť k férovejším pravidlám a lepšiemu využívaniu verejných zdrojov. Významne sa zvýšila transparentnosť vo financovaní nemocníc – vďaka ustálenej metodike a zverejňovaniu údajov je možné porovnávať, ako sú jednotlivé nemocnice platené. Zároveň sa podarilo presadiť, aby sa zverejňovali konsolidované znenia zmlúv medzi nemocnicami a poisťovňami namiesto neaktuálnych zmlúv a desiatok dodatkov.
Veľký posun nastal aj v rozpočtovaní výdavkov podľa typu starostlivosti – namiesto jedného sumárneho čísla je k dispozícii prehľad, koľko peňazí smeruje napr. na lieky, ambulantnú či ústavnú starostlivosť. Ministerstvo zdravotníctva začalo vďaka naším návrhom pripravovať doložku vplyvov na kategorizáciu každého lieku, čo by malo zastaviť doterajšie prekračovanie rozpočtu na lieky.
Náš analytický výstup prispel k zníženiu opakovaného prepoisťovania ľudí z najchudobnejších komunít medzi zdravotnými poisťovňami a poukázali sme na kartelové správanie zdravotníckych laboratórií, ktoré potvrdil PMÚ udelením pokuty.
Na začiatku čerpal ÚHP skúsenosti zvonku, najmä od Medzinárodného menového fondu (MMF), ktorý pomáhal nastavovať prvé revízie výdavkov. To, čo sme si najskôr osvojovali, dnes už sami odovzdávame ďalej. Naše postupy a výsledky s revíziami výdavkov aj hodnotením investícií sa postupne stali príkladom dobrej praxe, na ktorý odkazujú zahraniční partneri ako Európska komisia, OECD či MMF.
Okrem toho o nich pravidelne hovoríme aj na medzinárodných fórach, napríklad na seminároch Svetovej banky, v pracovných skupinách OECD, počas misií MMF či v rámci projektov Rozvojového programu OSN v rôznych krajinách. Naše skúsenosti sme zdieľali pri budovaní analytických jednotiek v Česku a v roku 2025 premiérovo aj na významnom ekonomickom podujatí Arab Fiscal Forum v Dubaji.
Veríme, že aj ďalších 10 rokov budeme mať príležitosť systematickou analytickou prácou navrhovať riešenia pre lepšie Slovensko.
Koniec obsahu.
Nachádzate sa tu:
Pokračuj v menu alebo choď do inej sekcie.
Pokračovanie menu:
Pokračuj v čítaní alebo preskoč na menu. Ďalšie možnosti: Začiatok stránky; Zoznam sekcií; Vyhľadávanie; Pätičkové informácie.