[Zobrazuje sa optimalizovaná verzia stránky pre slabo vidiacich alebo špecializované či staršie prehliadače.] Prejsť na pôvodnú verziu...
Pokračuj v čítaní alebo preskoč na menu. Ďalšie možnosti: Začiatok stránky; Zoznam sekcií; Vyhľadávanie; Pätičkové informácie.
6. máj 2025; odkaz na mediálny blog
blog vyšiel v spolupráci s Inštitútom vzdelávacej politiky a organizáciou UNICEF
Žiaci na Slovensku dlhodobo zaostávajú za rovesníkmi z iných krajín EÚ. Spolu s organizáciou UNICEF sme identifikovali 6 hlavných faktorov, ktoré môžu spôsobovať horšie výsledky.
V apríli 2025 sa na Slovensku opäť skúmala čitateľská, prírodovedná a matematická gramotnosť 15-ročných žiakov v rámci medzinárodnej štúdie PISA. Výsledky z posledného merania v roku 2022 neboli pre Slovensko priaznivé. Naši žiaci zaostávali za priemerom OECD aj za ostatnými krajinami V4 vo všetkých troch kategóriách, najviac však v kľúčovom čítaní.
Bližšie sa pozrieme na 6 aspektov, ktoré môžu horšie výsledky spôsobovať a s ktorými treba pracovať ďalej.
Vplyv socioekonomického prostredia je na Slovensku najväčší spomedzi krajín OECD. Tento aspekt už rozobralo viacero doterajších analýz. Hoci rodinné zázemie vplýva na výsledky vo všetkých krajinách, na Slovensku sa tak deje vo väčšej miere. Pri meraní sociálneho znevýhodnenia OECD zohľadňuje vzdelanie rodičov žiaka, ich status na trhu práce a vybavenie domácnosti. Takmer 26 % rozptylu výkonu slovenských žiakov v matematickej gramotnosti je možné vysvetliť socioekonomickým statusom, priemer OECD je 15 %. Vplyv socioekonomického statusu žiaka na jeho výsledky je tak na Slovensku druhý najvyšší medzi krajinami EÚ.
Pozn.: OECD meria sociálne znevýhodnenie zohľadnením vzdelania rodičov žiaka, ich statusu na trhu práce a vybavenia domácnosti. Podrobnosti sú dostupné na stránke OECD. (Zdroj: OECD)
Deti zo sociálne znevýhodneného prostredia menej navštevujú materskú školu, hoci roky strávené v nej majú významný vplyv na vzdelávacie výsledky žiakov. Aj autori plánu obnovy medzi výzvami v školstve spomínajú potrebu zvýšiť účasť detí z rodín v hmotnej núdzi na predprimárnom vzdelávaní. Slovenskí žiaci, ktorí strávili v predškolských zariadeniach aspoň tri roky, dosahujú výrazne lepšie výsledky ako tí, ktorí ich navštevovali kratšie alebo vôbec. Takmer 70 % detí, ktoré nenavštevovali MŠ, nedosiahlo ani základnú úroveň vedomostí - majú napríklad problém aj s jednoduchými výpočtami. Takéto zručnosti im neumožňujú produktívne sa zapájať do spoločnosti či ďalšieho štúdia. Zabezpečenie prístupu ku kvalitnému predškolskému vzdelávaniu od troch rokov, obzvlášť pre znevýhodnené deti, môže prispieť k lepším akademickým výsledkom aj k vyrovnávaniu šancí pre všetkých žiakov.
Zdroj: OECD
Pre žiakov, ktorí doma hovoria iným jazykom, než v akom sa vzdelávajú, je učenie náročnejšie. Nie je preto prekvapivé, že horšie výsledky aj nad rámec socioekonomického statusu majú deti, ktoré doma hovoria rómsky – v škole sa totiž učia v inom jazyku. Ich zaostávanie teda nemusí nutne súvisieť s tým, že pochádzajú z chudobnejších rodín či majú menej vzdelaných alebo častejšie nezamestnaných rodičov. Problémom môže byť aj samotný jazyk, ktorému nemusia dostatočne rozumieť. Na druhej strane, vplyv socioekonomického prostredia pretrváva aj po zohľadnení materinského jazyka. Chudobné rómske deti sú teda znevýhodnené dvojnásobne. Žiaci s iným než slovenským materinským jazykom – napríklad aj deti prisťahovalcov – a/alebo tí s horším socioekonomickým statusom tiež častejšie nedosahujú ani základnú úroveň vedomostí.
Pozn.: Zahrnuté iba kategórie, do ktorých patrí aspoň 10 žiakov. (Zdroj: OECD)
Na výsledky žiakov v medzinárodných testovaniach môže významne vplývať aj veľkosť školy. Čím väčšia škola, tým lepšie výsledky žiaci dosahujú aj po zohľadnení všetkých ostatných charakteristík žiakov. Ak je počet žiakov danej školy väčší o 100, jej žiak dosiahne v priemere o 8 bodov viac v každom predmete ako žiak z menšej školy. Platí pritom priama úmera, t.j. o 200 žiakov viac znamená +16 bodov navyše. Ako ukázala priebežná správa Revízie výdavkov na základné a stredné školy, ktorú vypracoval Útvar hodnoty za peniaze s Inštitútom vzdelávacích analýz, žiaci z menších škôl majú horšie výsledky aj v národných testovaniach piatakov a deviatakov. Hoci malé školy môžu vytvárať komornejšie prostredie s menšími triedami a mať väčší priestor venovať sa deťom individuálne, tieto faktory sú pravdepodobne prevážené horším vybavením malých škôl aj nižším podielom hodín, ktoré sú odučené odborne. Matematiky a slovenského jazyka sa to však týka iba v malej miere.
Pozn.: Pri T5 je do úvahy braná škola, ktorú žiak navštevoval v predchádzajúcom školskom roku. (Zdroj: NIVAM)
Negatívna atmosféra v škole, charakterizovaná napríklad šikanou či chýbajúcim pocitom bezpečia, môže zhoršovať výsledky žiakov. Žiaci, ktorí podľa dotazníkov zažili v škole šikanu, majú horšie výsledky v každom z predmetov. Slovensko má pritom v porovnaní s inými krajinami OECD nadpriemerný podiel žiakov, ktorí boli v škole často šikanovaní. Bojovať za lepšie prostredie v škole môže mať teda zmysel nielen pre duševné či fyzické zdravie detí, ale aj pre ich vzdelávacie výsledky.
Zdroj: OECD
Rozdiely vo výsledkoch žiakov sú viditeľné aj medzi slovenskými regiónmi. Žiaci Bratislavského kraja dosiahli v priemere najviac bodov vo všetkých predmetoch PISA 2022, avšak bez zohľadnenia rôznych charakteristík, ako napr. socioekonomické zázemie žiakov, materinský jazyk a pod. Po kontrole o tieto premenné sa najlepšími výsledkami môže chváliť Žilinský samosprávny kraj. Najhoršie výsledky dosahujú žiaci z Prešovského a Banskobystrického kraja.
Zdroj: UNICEF
Podrobnejšie výsledky budú súčasťou pripravovanej analýzy v spolupráci s organizáciou UNICEF.
Autori: Martina Erdélyiová (ÚHP), Daniela Potočňáková (IVP), Pierre Varly (UNICEF), Jana Huttová (UNICEF)
Koniec obsahu.
Nachádzate sa tu:
Pokračuj v menu alebo choď do inej sekcie.
Pokračovanie menu:
Pokračuj v čítaní alebo preskoč na menu. Ďalšie možnosti: Začiatok stránky; Zoznam sekcií; Vyhľadávanie; Pätičkové informácie.