Západ už nedobiehame tak rýchlo – dopredu nás ťahá priemysel, no v službách zaostávame

Aktualizované dňa: 02.12.2019 10:01

Aj napriek tomu, že Slovensko si stále udržiava solídne tempo rastu ekonomiky, v životnej úrovni západné krajiny dobiehame pomalšie ako v minulosti. Jedným z dôvodov je aj nižšia schopnosť našej ekonomiky efektívne rozdeľovať zdroje. Vďaka prílevu zahraničných investícií a nových technológií produktivita v priemysle dlhodobo rastie rýchlejšie než v okolitých krajinách. V službách je však tento vývoj menej priaznivý. Vyplýva to z najnovšieho komentára Inštitútu finančnej politiky na Ministerstve financií SR.

Pred veľkou hospodárskou krízou v rokoch 2008/2009 slovenská ekonomika dobiehala v životnej úrovni vyspelé západné krajiny rýchlym tempom. Viac ako desať rokov totiž produktivita práce a HDP rástli oveľa rýchlejšie ako priemer Eurozóny. Spôsobil to najmä prílev priamych zahraničných investícií, či masívne vytváranie nových pracovných miest. Po kríze však tempo rastu produktivity práce kleslo na polovicu a už sa nevrátilo na svoje predkrízové hodnoty. Aj keď sa zdá, že rast produktivity Eurozóny zostane naďalej nízky, spomalenie predstavuje riziko aj pre Slovensko.

Najväčšou brzdou Slovenska v dobiehaní životnej úrovne západných krajín je nízka súhrnná produktivita faktorov (TFP) a neefektívne rozdelenie práce a kapitálu. TFP odráža ako efektívne sú využívané všetky vstupy vo výrobnom procese. Doterajší model rozvoja ekonomiky založený na lacnej a kvalifikovanej pracovnej sile, relatívne nízkom zdanení a vhodných podmienok pre medzinárodné firmy sa začína vyčerpávať.

„Optimálnou alokáciou práce a kapitálu, prijatím rôznych opatrení nie len na úrovní štátu ale aj v samotných firmách, by sme dokázali zvýšiť celkovú produktivitu ekonomiky približne o polovicu, čo by v konečnom dôsledku viedlo aj k nárastu HDP“. povedal Juraj Cenker, riaditeľ Odboru štrukturálnych a výdavkových politík MF SR.

Neefektívnu alokáciu zdrojov je vidieť najmä pri malých (mikro) firmách. Tie tvoria približne 91 % zo všetkých firiem na Slovensku, no vyrábajú len 14% z celkovej pridanej hodnoty. Práve konsolidácia malých firiem do väčších a efektívnejších celkov by mohla zvýšiť produktivitu a rast slovenskej ekonomiky.

Z komentára IFP vyplýva, že rast produktivity práce a celkovej produktivity (TFP) ťahá najmä priemysel. Naopak, najväčšie medzery vidieť v službách, stavebníctve a poľnohospodárstve. Rozdiely sú aj z pohľadu vlastníckej štruktúry. Zahraničné firmy sú totiž v produktivite práce efektívnejšie až o 50%.

Situáciu v tejto oblasti môžu zlepšiť opatrenia, ktoré by mali prijať nie len samotné firmy, ale aj štát. Slovensko by sa malo viac orientovať na podporu výskumu a vývoja a znížiť administratívnu záťaž pri zakladaní a rušení firiem. Slovensko má tiež nedostatok stredne veľkých podnikov do 250 zamestnancov. Ich podiel je na úrovni 2,9% (Nemecko 17,6%). Situáciu môžu pozitívne ovplyvniť aj efektívnejšie fungovanie duálneho vzdelávania, podpora mobility pracovnej sily, zvýšená efektivita súdov a nové motivačné nástroje pri poskytovaní investičných stimulov.

Pre viac informácií: https://www.mfsr.sk/sk/financie/institut-financnej-politiky/publikacie-ifp/komentare/komentare-z-roku-2019/14-firmach-ludoch.html

Tlačový odbor
Ministerstvo financií SR