Stanovisko k návrhu zákona o špeciálnom zdanení bánk

Aktualizované dňa: 08.11.2010 06:00

Stanovisko k návrhu zákona o špeciálnom zdanení bánk

Ministerstvo financií SR nesúhlasí s návrhom na zavedenie špeciálnych finančných odvodov pre banky. Iniciatíva poslancov Fica, Počiatka a Kažimíra stojí na mylných predpokladoch dosahu na obyvateľstvo, vychádza z nesprávnych podkladov a nedostatočne definuje, ako by vlastne mala nová daň a jej výber vyzerať.

Dosah na obyvateľstvo a ekonomiku

Predložený návrh zákona počíta so sadzbou 1,35 % z oprávnených pasív a v porovnaní s inými krajinami, ktoré už podobné poplatky zaviedli, je neprimerane vysoká. Napríklad Švédsko zráža len 0,036 % a Nemecko 0,02 až 0,04 % z vybraných druhov záväzkov. Návrh poslancov Smeru bol stanovený na mnohonásobne vyššej úrovni, aby jeho výsledok bol porovnateľný s prínosom plánovaného dočasného zvýšenia DPH (tzv. Ficova daň). Výška zamýšľaného príjmu (186 mil. €) sa tak však dostane na úroveň porovnateľnú s celkovou ziskovosťou bankového sektora – čistý zisk bánk za prvý polrok 2010 dosiahol podľa analýzy NBS hodnotu 240 mil. €. Poplatok s takto vysoko nastavenou sadzbou by mohol mať výrazné negatívne dosahy na bankový sektor a tým aj celkovo na ekonomiku SR. Dá sa očakávať, že banky si takýto výrazný zásah do bilancie budú kompenzovať na strane úrokov a poplatkov, prípadne odchodom do krajín s priaznivejším podnikateľským prostredím. Dôvody na tieto obavy ešte zosilnejú, keď sa v prepočtoch použijú správne čísla namiesto tých, z ktorých vychádza poslanecká iniciatíva. Trojica opozičných poslancov použila nesprávne údaje o výške pasív bankového sektora ku koncu júna 2010. Po overení dát a následnej kalkulácii vychádza, že výber takejto „dane“ by bol takmer 400 mil. €, teda viac než dvojnásobok predpokladu.

Technické nedostatky

Predložený návrh zákona neobsahuje jasné definície, ako sú platitelia odvodu, základňa pre jeho výpočet, chýba jasne upravený výkon daňovej kontroly či vymáhanie nedoplatkov a úrokov z omeškania. Predložený návrh zákona mieni do skupiny platcov nového odvodu zahrnúť aj zahraničné inštitúcie, čo narúša princíp zákazu exteritoriality právnych noriem. Takéto odvody by sa nemali vzťahovať na banky, ktoré na Slovensku pôsobia bez bankového povolenia na základe tzv. jednotného pasu. Dané subjekty majú sídlo v zahraničí, nepodliehajú dohľadu v SR a neodvádzajú daň z príjmov, preto Slovensko nemá oprávnenie ich takýmto odvodom zaťažiť.

Európsky kontext

Zavádzanie podobných opatrení nie je v EÚ výnimočné, no vzhľadom na prebiehajúcu diskusiu o zavedení celoeurópskych bankových daní alebo poplatkov by išlo zo strany SR o unáhlený krok. Vzhľadom na neukončenú debatu na úrovni únie je možné predpokladať, že štáty, ktoré podobné poplatky zaviedli, sa budú s veľkou pravdepodobnosťou musieť následne prispôsobiť rámcu schválenému Európskou komisiou. Slovensko dnes analyzuje všetky aspekty zavedenia tejto povinnosti. Mnohé štáty vynaložili na záchranu bánk v kríze značné peniaze a aj kvôli tomu teraz od nich očakávajú platenie špeciálnych daní či poplatkov. Slovenský bankový sektor je však stabilný a napriek kríze ziskový, čomu napomohlo jeho ozdravenie pred desiatimi rokmi, počas prvej vlády Mikuláša Dzurindu. Preto osobitný daňový režim nie je namieste.

Záver

Ministerstvo financií SR po zvážení prínosov a rizík navrhovaného zákona neodporúča jeho schválenie. Návrh obchádza prebiehajúcu európsku diskusiu, obsahuje technické nedostatky, no predovšetkým vychádza zo zlých prepočtov a ignoruje negatívne dosahy na občanov a ekonomiku. Vzhľadom na to, že za štyri roky pri moci sa predkladatelia k podobnému kroku nepodujali, možno konštatovať, že ide len o vytĺkanie politických bodov.