Otvorený list podpredsedu vlády a ministra financií predstaviteľom samospráv

Aktualizované dňa: 04.10.2011 06:00

 Fiškálnu decentralizáciu, ktorú zaviedla do života druhá vláda Mikuláša Dzurindu, považujem za veľmi úspešnú reformu. Prišlo k výraznej decentralizácii moci – vláda sa dobrovoľne vzdala svojich kompetencií v prospech samosprávy, vrátane rozhodovania o veľkom balíku peňazí. Po niekoľkých rokoch je jasné, že to bola významná zmena k lepšiemu, zmena v prospech občanov. Presadiť fiškálnu decentralizáciu nebolo v roku 2004 jednoduché. Nedôvera bola obrovská, piskot na sneme ZMOS-u počujem v ušiach dodnes. Pozitívne výsledky a spokojnosť sa dostavili až s odstupom roka či dvoch.

Aj úspešné reformy potrebujú z času na čas doladenie, vylepšenie. Preto vláda v septembri schválila úpravu fiškálnej decentralizácie. V porovnaní so samotným zavedením fiškálnej decentralizácie ide iba o malé doladenie systému, ktoré nemení nič podstatné na rozdelení kompetencií. Podobne ako pri schvaľovaní fiškálnej decentralizácie je však aj tento návrh spojený nedôverou a obavami zástupcov samospráv. Je to celkom prirodzené, každá zmena je spojená s obavami. Rovnako ako v roku 2004, aj teraz som presvedčený o tom, že navrhovaná zmena je zmenou k lepšiemu. Základnou a neodškriepiteľnou výhodou je väčšia finančná stabilita územných samospráv. Som presvedčený, že podobne ako pri zavádzaní fiškálnej decentralizácie, aj v tomto prípade skeptici po roku či dvoch uveria, že to bola pre samosprávu zmena k lepšiemu. 

Základný bod návrhu je v tom, že kým v súčasnosti dostávajú samosprávy 93,8% dane z príjmu fyzických osôb, od budúceho roku budú dostávať 12,97% výnosu všetkých daní, tzv. mix daní. Mení sa spôsob výpočtu daňových príjmov, celkom jednoznačne sa však nič nemení na podstate systému fiškálnej decentralizácie. Aj po pripravovanej zmene bude každý mesiac na účet jednotlivých obcí, miest a VÚC prichádzať okolo 18. dňa v mesiaci balík peňazí, ktorý budú môcť samosprávy využívať na základe presne rovnakých pravidiel ako dnes. 

Nové parametre sú nastavené tak, že v roku 2012 dostanú samosprávy o 3% eur viac ako v tomto roku. Iste, nepochybujem o tom, že na užitočné projekty by bolo potrebných omnoho viac peňazí. Chápem aj to, že mnohí starostovia, primátori a župani nedokážu v plnej miere naplniť sľuby, ktoré dali svojim voličom. V dnešnej situácii, v čase obrovskej neistoty ohľadom ekonomického vývoja v celom svete, v čase hroziacej hospodárskej recesie, však považujem  trojpercentný medziročný rast za primeraný. Ak nechceme, aby Slovensko kráčalo gréckou cestou, musia v týchto ťažkých časoch šetriť všetky súčasti verejných financií. Úsporné opatrenia dopadajú na centrálnu vládu ešte tvrdšie ako na samosprávy.

Základnou výhodou nového systému z pohľadu samospráv je jeho stabilita. Historické údaje jasne ukazujú, že výnosy dane z príjmov fyzických osôb mimoriadne citlivo reagujú na vývoj ekonomiky. V dobrých čase výnosy prudko rastú, ale v rokoch krízy prudko klesajú. Mix daní je oveľa stabilnejší, a to je pre samosprávy dobrá správa. Rast v „dobrých“ časoch zrejme nebude až taký prudký, ale v časoch hospodárskeho útlmu nebude taký citeľný ani prepad príjmov. A, žiaľ, v najbližších rokoch európsku ani slovenské ekonomiku  rasty z polovice predchádzajúceho desaťročia ani zďaleka nečakajú. Trojpercentný nárast v takejto situácii zabezpečí, že samosprávy nebudú musieť žiadať pomoc od centrálnej vlády ako to bolo v rokoch 2009 a 2010.  Väčšia stabilita bude znamenať pre samosprávy aj možnosť lepšie plánovať svoje aktivity.

Nový systém je spravodlivejší a férovejší. Daňové príjmy vlády a samospráv budú rásť rovnako rýchle. Rezortné ministerstvá už nebudú môcť používať argument o dostatku zdrojov v samospráve na presun ďalších a ďalších kompetencií. Tento trend uplynulých rokov som považoval za škodlivý a aj preto som rád, že po zavedení mixu daní sa mu bude dať oveľa lepšie brániť. 

Celkom otvorene priznávam, že z pohľadu ministra financií má nový systém financovania samospráv aj ďalšiu výhodu. Získam totiž veľmi významného a silného spojenca na boj s daňovými únikmi. Tí, ktorí sa vyhýbajú plateniu DPH či spotrebných daní nebudú od januára „okrádať“ len štátny rozpočet, ale aj rozpočty samospráv. Minister financií a samosprávy budú pri boji s daňovými únikmi v budúcnosti na jednej lodi. 

Chápem, že každá navrhovaná zmena vyvoláva otázniky  a neistotu. Verím, že vyššie napísané argumenty aspoň čiastočne pomohli túto neistou odstrániť. Som samozrejme pripravený s predstaviteľmi samospráv aj ďalej intenzívne komunikovať a spoločne hľadať najlepšie riešenie pre občanov, pretože tých má vláda aj samospráva spoločných.

Ivan Mikloš
podpredseda vlády a minister financií