Martin Bruncko: Aby sme v hanbe nezostali
Aktualizované dňa: 03.10.2011 06:00
Martin Bruncko: Aby sme v hanbe nezostali
V našom paneláku horí byt. Požiar sa už začína pomaly šíriť aj na ďalšie, aj preto sme sa všetci nájomníci dohodli, že sa musíme spoločne pustiť do hasenia. Susedia z vedľajších domov v panike kričia, aby sme konečne začali. No tu sa manželka jedného z obyvateľov paneláka rozhodne, že aj keď sme sa na tom už dohodli, hasenie si podľa nej vyžaduje priveľa námahy a nie je správne zachraňovať tých, ktorí nikdy nedbali na protipožiarne predpisy. Nielenže zakáže zvyšku rodiny pridať sa k haseniu, ale ešte aj skryje kľúče od jediného hasiaceho prístroja v dome.
Asi takto sa dá zhrnúť situácia v eurozóne a prístup predsedu parlamentu Richarda Sulíka. Eurozóna je dnes v plameňoch. Dlhová kríza sa aj pre pomalý prístup politikov k jej riešeniu začína šíriť z Grécka do systémovo podstatne dôležitejších štátov. Dôvodom je najmä fakt, že tieto krajiny, hoci na tom objektívne nie sú tak zle ako Grécko, sa tiež môžu za istých okolností dostať do problémov, lebo majú vysoké dlhy a pomalý rast.
Keďže Európa nevedela dostatočne razantne a efektívne vyriešiť situáciu v Grécku a keďže momentálne nemá nástroje na riešenie prípadných obdobných problémov vo väčších krajinách, investorov na finančných trhoch sa začína zmocňovať panika a opúšťajú svoje pozície v Španielsku a Taliansku. Tým ich čoraz viac tlačia k priepasti, v ktorej sa už nachádzajú Atény. Ak by sa teraz Taliansko a Španielsko dostali do rovnakej pozície ako Grécko, viedlo by to k ich krachu, čo by rozbehlo reťazovú reakciu pádov bánk, štátov a firiem v celej eurozóne. A to by bol začiatok najväčšej svetovej hospodárskej krízy v dejinách. Kríza, ktorú sme zažili pred pár rokmi, by popri nej vyzerala iba ako ľahké školské cvičenie.
Preto sa 21. júla na krízovom summite dohodli lídri členských štátov eurozóny vrátane slovenskej premiérky Ivety Radičovej na opatreniach, ktoré by mali situáciu upokojiť a viesť k jej vyriešeniu. Zvýšenie flexibility eurovalu malo byť jedným z hlavných nástrojov, ako to dosiahnuť. Áno, nie je to ani príjemné, ani ideálne riešenie, ale žiadne lepšie, žiaľ, neexistuje. Nechať všetko spadnúť a tým privolať dramatický nárast nezamestnanosti a pokles životnej úrovne v celom vyspelom svete, Slovensko nevynímajúc, sa určite normálne rozmýšľajúcemu človeku nemôže zdať ako riešenie. Už len preto, že by bolo neporovnateľne drahšie ako akékoľvek záväzky vyplývajúce z eurovalu.
Od summitu už ubehli viac ako dva mesiace a dohoda lídrov sa stále nepremenila na prax, lebo ju nepotvrdili všetky parlamenty v eurozóne. Aj preto je každým dňom finančná a hospodárska situácia vo svete černejšia. Ministri financií G20, teda najväčších svetových ekonomík, vyzývajú eurozónu, aby dohodnuté riešenia ihneď implementovala. Keďže tu platí princíp jednomyseľnosti, tie sa nestanú realitou, kým ich neschvália parlamenty všetkých krajín eurozóny.
Urobiť to, na čo vyzýva predseda Národnej rady SR, teda neschváliť dohodnuté zmeny a tým celé riešenie zablokovať aj pre zvyšok eurozóny, by pre Slovensko znamenalo veľkú hanbu a ešte väčšie slzy. Hanbu, lebo by sme pre samoľúbosť a chytráctvo jedného politika spôsobili neskutočný problém Európe a celému svetu. Slzy, lebo by sme tým definitívne spustili globálnu hospodársku krízu, ktorá by na Slovensku znamenala zbytočný prepad životnej úrovne a rast nezamestnanosti do takej miery, akú sme ešte nezažili. Za toto všetkým občanom jeden populistický politik určite nestojí, nech už svoje egoistické záujmy zahaľuje do akokoľvek kvetnatých a inteligentne znejúcich tvrdení.
Autor je splnomocnenec vlády pre vzdelanostnú ekonomiku
(Komentár vyšiel v denníku Pravda)