[Zobrazuje sa optimalizovaná verzia stránky pre slabo vidiacich alebo špecializované či staršie prehliadače.] Prejsť na pôvodnú verziu...
Pokračuj v čítaní alebo preskoč na menu. Ďalšie možnosti: Začiatok stránky; Zoznam sekcií; Vyhľadávanie; Pätičkové informácie.
Aj po siedmich mesiacoch možno konštatovať, že chod štátu stojí občanov výrazne menej ako pred rokom. Kým počas prvých siedmich mesiacov roka 2010 základné výdavky na fungovanie štátnych inštitúcií dosahovali 5,56 miliardy eur, v rovnakom období tohto roka to bolo 5,09 miliardy eur. Znamená to medziročné zlacnenie štátu o 8,4 percenta.
Pri iných skupinách výdavkov nastal medziročný nárast. Vyššie ako pred rokom sú napríklad výdavky na obsluhu štátneho dlhu, ktorý najmä v posledných rokoch pôsobenia bývalej vlády výrazne narástol. Stúpli aj výdavky financované zo zdrojov EÚ, čo treba hodnotiť pozitívne, pretože to svedčí o efektívnejšom čerpaní. Celkové výdavky štátneho rozpočtu tak ku koncu júla dosiahli 8,24 mld. eur a medziročne boli nižšie o 2,4 percenta.
Pozitívne sa vyvíjala aj príjmová stránka rozpočtu, ktorá medziročne narástla o takmer deväť percent na 6,57 mld. eur. Z toho daňové príjmy dosiahli 4,92 mld. eur a medziročne boli vyššie o 8,9 percenta. Vývoj je uspokojivý aj pri pohľade na to, koľko z celoročného rozpočtu sa za prvých sedem mesiacov vybralo na príjmovej strane. Výber priamych daní už jasne naznačuje prekonanie krízy, predkrízové úrovne už vidno aj pri daniach zo spotreby. Efekt predzásobenia pred zvýšením dane z liehu bývalou vládou (jar 2010) už odoznieva.
Schodok štátneho rozpočtu bol ku koncu júla na úrovni 1,68 mld. eur a bol tak o vyše 30% nižší ako v rovnakom období roku 2010.
Martin Jaroš
hovorca ministra financií
Koniec obsahu.
Nachádzate sa tu:
Pokračuj v menu alebo choď do inej sekcie.
Pokračovanie menu:
Pokračuj v čítaní alebo preskoč na menu. Ďalšie možnosti: Začiatok stránky; Zoznam sekcií; Vyhľadávanie; Pätičkové informácie.