Informácia o predpokladanom vývoji rozpočtu verejnej správy v roku 2020

Metodika ESA 2010 zabezpečuje jednotný pohľad na zaznamenanie transakcií rozpočtu verejnej správy, ktorý spočíva najmä v tom, že akrualizuje príjmy a výdavky podľa času vzniku, nie podľa času realizácie uvedenej transakcie. Na úpravu hotovostných príjmov a výdavkov slúžia tzv. modifikujúce faktory. Zároveň pri vyčíslovaní v metodike ESA 2010 sa vzájomne vylučujú transakcie medzi jednotlivými subjektami verejnej správy, teda dochádza k tzv. konsolidácii.

Národná rada Slovenskej republiky schválila 14. júla 2020 novelu zákona o štátnom rozpočte na rok 2020, ktorá na hotovostnej báze zohľadnila hotovostný výpadok daňových ako aj nedaňových príjmov kapitol štátneho rozpočtu v celkovej sume 1 426,3 mil. eur. Zároveň sa zvýšili celkové výdavky o 7 758,2 mil. eur, pričom dôvody zvýšenia je možné rozdeliť do dvoch okruhov: (i) výdavky priamo súvisiace s pandémiou COVID v sume 4 900,7 mil. eur a (ii) výdavky na zabezpečenie v rozpočte nekrytých titulov v sume 2 857,5 mil. eur. Úpravami príjmov a výdavkov sa zvýšil hotovostný schodok štátneho rozpočtu o 9 184,5 mil. eur.

Hotovostné výdavky priamo súvisiace s pandémiou COVID v sume 4 900,7 mil. eur sa znižujú o sumu 775 mil. eur, ktorá predstavuje predpokladanú refundáciu národných zdrojov prostriedkami z rozpočtu EÚ. Ďalej sa v novele zvýšil transfer pre Sociálnu poisťovňu vo výške 1 122 mil. eur na zabezpečenie jej likvidity, ktorý sa však v metodike ESA 2010 konsoliduje a zaniká a neovplyvňuje tak príjmy a výdavky verejnej správy v metodike ESA 2010. Tie sú v prípade Sociálnej poisťovne ovplyvnené okrem výpadku odvodových príjmov vo výške 365 mil. eur zaznamenaným nárastom výdavkov na nemocenské dávky vo výške 442 mil. eur a dávky v nezamestnanosti vo výške 295 mil. eur, čo spolu predstavuje vplyv COVID na hospodárenie Sociálnej poisťovne 1 102 mil. eur.

Ďalej boli novelou výdavky štátneho rozpočtu zvýšené o zdroje vo výške 500 mil. eur, ktoré posilnia štátne finančné aktíva v súvislosti s prípadným zrealizovaním záruk pri schému podpory malých a stredných podnikov. Táto operácia rovnako nebude mať vplyv na príjmy a výdavky verejnej správy v roku 2020 v metodike ESA 2010, nakoľko sa uvedená transakcia vzájomne vykonsoliduje. V podstate ide o to, že dochádza len k presunu peňazí v rámci štátu, a to z výdavkového účtu štátneho rozpočtu na účet štátnych finančných aktív.

Najvýznamnejšie rozdiely oproti schválenému rozpočtu podľa príjmových a výdavkových položiek na konsolidovanej báze v metodike ESA 2010

Ako už bolo vyššie spomínané, novelu zákona o štátnom rozpočte bolo potrebné premietnuť do odhadu vývoja  rozpočtu verejnej správy. Nasledujúca tabuľka poskytuje prehľad o rozdieloch podľa jednotlivých položiek, pričom zároveň poskytuj informácie o vplyve COVID a nekrytých titulov.

Príjmy rozpočtu verejnej správy pravdepodobne klesnú oproti rozpočtovanej úrovni o 1 403,7 mil. eur.

Daňové príjmy zaznamenávajú výpadok na úrovni 1 845,9 mil. eur, ktorý je tvorený najmä výpadkom daní súvisiacich s ekonomickým poklesom vo výške 2 167,7 mil. eur, pričom februárová prognóza ešte zvyšovala odhad daní oproti prognóze zapracovanej v schválenom rozpočte o 128 mil. eur. V rámci daňových príjmov je zahrnutá aj platba DPH koncesionára pri PP projekte D4/R7 vo výške 104,9 mil. eur. Uplatnením metodiky ESA 2010 na príjmy z emisných kvót a zohľadnením vývoja ich cien dochádza k výpadku vo výške 141,7 mil. eur. Agentúra pre núdzové zásoby ropy a ropných výrobkov predpokladá nenaplnenie daňových príjmov vo výške 45,9 mil. eur. Pri odvode z hazardných hier sa predpokladá výpadok na úrovni 80,6 mil. eur. Schválený rozpočet predpokladal nad rámec prognózy dodatočné daňové príjmy z označovania palív tzv. nanomarkermi a z Ekasy na úrovni 180 mil. eur, ktorých naplnenie sa neočakáva. Súčasťou schváleného rozpočtu neboli daňové príjmy „zelenej energie“ a ich imputáciou dochádza k pozitívnemu vplyvu vo výške 537,0 mil. eur.

V rámci príspevkov na sociálne zabezpečenie dochádza k výpadku príjmov na úrovni 353,5 mil. eur, ktorý súvisí s poklesom odvodov na úrovni 629,5 mil. eur.

V rámci tržieb dochádza k výpadku na úrovni 96,2 mil. eur, z čoho dopad COVID predstavuje 80,3 mil. eur, a to najmä v rámci spoločností v pôsobnosti ministerstva dopravy.

Granty a transfery rastú oproti rozpočtu o 890 mil. eur, a to najmä v súvislosti so zvýšením čerpaním prostriedkov z rozpočtu EÚ vo výške 529,1 mil. eur. Súčasťou týchto príjmov sú aj príjmy štátneho rozpočtu za korekcie EÚ vo výške 300 mil. eur, ktoré sú v rovnakej výške súčasťou výdavkov štátneho rozpočtu na medzispotrebu.

Výdavky rozpočtu verejnej správy pravdepodobne vzrastú oproti rozpočtovanej úrovni o 8 141,2 mil. eur, z čoho opatrenia financované v súvislosti COVID predstavujú 3 137,8 mil. eur. Výdavky pôvodne nezabezpečené v schválenom rozpočte predstavujú ďalší dopad na úrovni 1 861,1 mil. eur. Ostatné dôvody nárastu sú bližšie popísané pri jednotlivých položkách.

Kompenzácie zamestnancov sa zvyšujú oproti schválenému rozpočtu o 191,4 mil. eur. Ide najmä o kompenzácie v súvislosti s očakávanou realizáciou projektov EÚ, vrátane spolufinancovania vo výške 152 mil. eur. Z dôvodu zvýšeného výkonu služby v rámci boja proti COVID sa predpokladajú zvýšené kompenzácie o 10 mil. eur. V rámci dofinancovania nekrytých titulov vo výške 50,1 mil. eur, ide najmä o dofinancovanie väzenstva a súdnictva vo výške 15 mil. eur, v rámci ministerstva školstva sa predpokladá dofinancovanie na úrovni 12,4 mil. eur (najmä platy asistentov 5,7 mil. eur) a v rámci ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie sa predpokladajú zvýšené mzdové náklady o 7,3 mil. eur.

Nárast na položke medzispotreba sa odhaduje na úrovni 2 466,5 mil. eur, z čoho opatrenia COVID predstavujú 636,1 mil. eur, v rámci tejto sumy sú zahrnuté aj prorastové opatrenia vo výške 500 mil. eur. Nekryté potreby v rámci medzispotreby vo výške 663,3 mil. eur tvoria najmä:
• výdavky na možnú druhú vlnu boja proti COVID vo výške 150 mil. eur
• v rámci ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie sa predpokladá zvýšená medzispotreba vo výške 109 mil. eur, a to najmä v súvislosti s úhradou korekcií EÚ, financovaním digitálnej transformácie a dofinancovanie príspevkovej organizácie NASES
• rezerva na úhradu korekcií vo výške 65 mil. eur
• dofinancovanie IT a licencií v pôsobnosti jednotlivých ministerstiev vo výške 96,6 mil. eur
• v rámci ministerstva dopravy sa zvyšuje medzispotreba o 56,7 mil. eur , a to najmä v súvislosti s podporou Národnej diaľničnej spoločnosti, a. s. a Železníc SR
• dofinancovanie potrieb ostatných rozpočtových kapitol 173,6 mil. eur

Na zvýšení medzispotreby sa podieľajú aj zvýšené výdavky územnej samosprávy o 127 mil. eur, spoločností v pôsobnosti ministerstva dopravy o 138 mil. eur a zdravotníckych zariadení o 100 mil. eur. Prostriedky z rozpočtu EÚ a spolufinancovanie sa predpokladajú čerpať v objeme vyššom o 287,1 mil. eur. Súčasťou zvýšených výdavkov štátneho rozpočtu na medzispotrebu je aj úhrada rozpočtovaných korekcií vo výške 300 mil. eur, ktoré v rovnakej miere pozitívne ovplyvňujú úroveň príjmov.

Subvencie sa oproti rozpočtu predpokladajú vyššie o 1 002,7 mil. eur. Keďže súčasťou schváleného rozpočtu, rovnako ako pri daňových príjmoch, neboli subvencie „zelenej energie“ zaznamenané ani na výdavkovej strane, dochádza ich imputáciou k zvýšeniu výdavkov na subvencie vo výške 537,0 mil. eur. V záujme minimalizovania ekonomických dôsledkov COVID sa predpokladajú zvýšiť subvencie o 254,2 mil. eur. Ide najmä o poskytnutie dotácií na preplatenie nákladov na nájmy zatvorených prevádzok v súvislosti s COVID v rámci ministerstva hospodárstva vo výške 200 mil. eur. V rámci rezortu dopravy sa vytvára finančný priestor na dotácie pre spoločnosti SAD vo výške 17 mil. eur a 37 mil. eur tvoria dotácie na podporu leteckej dopravy.

Sociálne dávky okrem naturálnych sociálnych transferov sa predpokladajú o 1 848,0 mil. eur vyššie ako v schválenom rozpočte. Z toho opatrenia súvisiace s COVID predstavujú 1 532,9 mil. eur a ide o nárast výdavkov na nemocenské dávky o 442 mil. eur, dávky v nezamestnanosti o 295 mil. eur. Vo väzbe na prijaté opatrenia projektov „prvej pomoci“, tzv. „kurzarbeit“, vrátane podpory materských škôl, sa v rámci ministerstva práce zvyšujú výdavky o 496 mil. eur. Nekryté potreby v rámci sociálnych dávok zvyšujú výdavky o 293,8 mil. eur, a to:
• na zabezpečenie „13. dôchodku“ o 157,3 mil. eur
• na výdavky na sociálnu inklúziu o 56 mil. eur
• na opatrenia aktívnej politiky trhu práce o 50 mil. eur
• na zvýšenie platby za poistencov štátu v rámci sociálneho poistenia o 30 mil. eur.

Kapitálové investície sa zvýšia o 2 073,6 mil. eur, z toho vplyv COVID opatrení predstavuje 668,8 mil. eur. Tieto opatrenia smerujú najmä do prorastových opatrení vo výške 500 mil. eur a na výdavky už vynaložené na doplnenie a tvorbu hmotných rezerv a mobilizačných rezerv vo výške 112 mil. eur. Nekryté opatrenia zvyšujú kapitálové investície o 604,4 mil. eur. V rámci nekrytých titulov ide najmä o kapitálové výdavky Národnej diaľničnej spoločnosti, a. s. vo výške 300 mil. eur na zabezpečenie financovania pokračujúcej výstavby diaľnic a rýchlostných ciest. V rámci ministerstva obrany dochádza k dofinancovaniu rezortu na úrovni 185,7 mil. eur a v rámci ministerstva vnútra sa predpokladá dofinancovanie vo výške 73,9 mil. eur, z toho IT 52,9 mil. eur. Očakávané čerpanie prostriedkov EÚ a spolufinancovania zvýšia kapitálové investície o 498 mil. eur. Územná samospráva očakáva zvýšenie výdavkov o 97 mil. eur, zdravotnícke zariadenia o 92 mil. eur, spoločnosti v pôsobnosti ministerstva dopravy o 75 mil. eur. V súvislosti s aktualizáciou modifikujúceho faktora nákupu vojenskej techniky dochádza k zvýšeniu kapitálových investícií o 55,5 mil. eur. 

Investičné granty a ostatné kapitálové transfery sa predpokladajú oproti rozpočtu vyššie o 474,3 mil. eur. Ide najmä o zaznamenanie korekcií voči EÚ vo výške 243 mil. eur. V rámci Debitum, a. s.sa realizoval kapitálový transfer vo výške 109 mil. eur a v rámci verejného zdravotného poistenia sa počíta so splátkou tuzemskej istiny spoločnosti Dôvera vo výške 40,4 mil. eur.

Tlačový odbor
Ministerstvo financií SR

PÄTIČKA: